Nerium oleander, jeden z najznámejších 3 pôvodných botanických druhov, k nám docestoval zo Stredomoria a ďalekých zemí subtropických oblastí východnej Ázie a Japonska. Charakterizuje sa ako drevina s listami, ktoré sa veľmi ponášajú na tie olív či vŕby. Majú podlhovasto kopijovitý tvar s kožovitým povrchom a veľkosťou sa pohybujú v rozpätí od 5-15 cm. Oleander zaujal v okresnom sadovníctve významné miesto vďaka schopnosti vyrásť až do výšky až 3 metrov, ročne totiž porastie približne 20-30 cm.
Vytvárame z neho živé ploty, ale v súčasnosti sa skôr uprednostňujú jeho prenosné formy v nádobách či črepníkoch, ktoré umiestňujeme do slnečných miestností alebo na rôzne verejné priestranstvá (balkóny, terasy a pod.) na zveľadenie našich príbytkov. Ponecháva sa mu preto krovitý alebo stromčekovitý vzhľad.
Vyznačujú sa stále zelenými listami, pričom medzi ďalšími vyšľachtenými kultivarmi nájdeme varianty s listami od tej najtmavšej po svetlú farbu zelenej. Najčastejšie sa stretávame s kvetmi tmavo rudej, ružovej, jasne bielej, žltej, purpurovej, lososovej ale aj oranžovej farby. Oleander preto považujeme za skutočne dekoratívnu kvetinu, ktorá láka svojou vôňou a zaujme celkovým výzorom.
Kam oleander umiestniť?
Táto rastlina sa ťahá za teplom a slnkom, kvôli čomu ho pestujeme na slnečných miestach, obvykle pri múre alebo stene na južnej strane. Vyhovujú mu teploty cez 30°C a pomerne obstojne znáša aj teplotné rozdiely, vydrží totiž až do krátkodobých -7°C mrazov. Mrazy zvyknú poškodiť jeho mladé výhonky, napriek tomu sa ale veľmi rýchlo regeneruje a výhonky tvorí od koreňov.
Pred väčším poklesom ho chránime stielkou zo slamy alebo fólie, v opačnom prípade by nám zimu neprežil. Na jar, približne od polovice apríla, vynášame oleandre v črepníkoch von a letníme ich na slnečnom mieste, chránenom pred vetrom a dažďom až do polovice októbra. Kvety sú háklivé na vlhkosť, takže vystavené pretrvávajúcim dažďom hnednú, plesnivejú a napokon opadávajú.
Ako oleander prezimuje?
Obdobie „zimného spánku“ je relatívne krátke (november-marec). Oleander situujeme do nevykurovanej, mierne osvetlenej miestnosti s teplotou od 3-10°C. Vo všeobecnosti je známe, že čím tmavšiu miestnosť vyberiete, tým viac teplota klesá. Vyššia teplota sa však neodporúča, pretože by mohol reagovať skrúcaním a opadávaním listov.
Nevyhovuje mu blízka prítomnosť ústredného kúrenia a chladný stojaci vzduch, ktorý v kombinácií s vysokou vlhkosťou vytvára dokonalé podmienky na šírenie infekcií a chorôb. Dôležité je teda vetranie a kontrola rastliny, ktorá slúži ako prevencia pred škodcami. Polievame ho minimálne, aby nepreschol, avšak inak ho nechávame oddychovať.
V marci nastupujú 10-12 stupňové teploty, ktoré zapríčiňujú predčasnú tvorbu pukov. Oleander zalievame častejšie a presúvame ho najskôr do polotieňa, kde mu nehrozí spálenie listov. Rastlina sa tak aklimatizuje a až potom môže nastúpiť postupné letnenie na slnečnom mieste. Netreba podceniť zálievku a pravidelné prihnojovanie každé 2 týždne.
Voľba pôdy a presádzanie
Pre oleander je najvhodnejšia zmes záhradnej zeminy. Obsahuje ílovité prvky, kompost, rašelinu a napokon aj piesok na prekyprenie. Majte na vedomí fakt, že čím staršia je rastlina, tým ílovitejšia by mala byť pôda. Siahnuť môžete aj po vápenatej pôde, prípadne nájdete aj hotové zmesi na prímorské rastliny s adekvátnym zložením, ktoré mu vyhovuje.
Oleander presádzame ročne. Pokiaľ sa jedná o staršie jedince, presádzame ich každé 2-3 roky, pretože majú vysoko ťažisko a nevytvárajú nové prírastky. Korene staršej rastliny prerastajú dno črepníka svojimi koreňmi. Skrátime im korene tak o tretinu a zasadíme ich do novej zmesi. Ideálne je presádzanie začiatkom marca. Ak pestujeme oleander v rozmerovo väčšej nádobe, stačí nám opatrne vymeniť vrchnú vrstvu substrátu. Raz či dvakrát ročne rastlinke prospeje posypanie substrátu vápnom.
Ako oleander polievať?
Prečo práve vápno? Oleander ho obľubuje nie len v substráte, ale aj vo vode, preto ho polievame mäkkou vodou. Napriek svojmu pôvodu a predpokladom na veľkú znášanlivosť sucha sa jedná o rastlinu, ktorá je náročná na vodu. Nesmie nikdy úplne preschnúť, inak by mu mohli žltnúť listy a mohlo by dôjsť k spomaleniu kvitnutia.
Výber väčších nádob s veľkými podmiskami je smerodajný hlavne kvôli zásobám vody. Voda totiž môže v letnom období kľudne v miskách stáť. Polievame ho ráno a večer, v zimnom období zálievku obmedzujeme natoľko, aby neuschol koreňový bal (raz za 2 týždne).
Vegetačné obdobie oleandra začína v období marec až august. Raz týždenne pridávame k vode tekuté hnojivo, najlepšie viaczložkové na podporu kvitnutia. Kvetmi sa kocháme celé leto až do jesene, kedy odstraňujeme odkvitnuté súkvetia, aby sa nám vytvorili púčiky na nasledujúci rok.
Strihanie oleandra
Na strihanie čakávame na jar, vtedy sa oleander prebúdza k životu a započne svoj rast. Obvykle sa za „strihacie mesiace“ považujú koniec februára a začiatok marca. Rastlinu striháme keď si to opticky vyžaduje a keď dochádza k opadávaniu listov. Neskracujeme všetky výhonky naraz, pretože oleander kvitne na dvojročnom dreve.
Musíte mať na pamäti, že každý rez vyvoláva rast, preto ak by sme oleander strihali v zime, výhonky by boli neduživé kvôli obmedzenému prísunu živín a chladnému stanovišťu. Mladé rastliny počas prvých 2-3 rokoch tvarujeme zaštipovaním, pričom rez vedieme tesne nad púčikom.
Staršie rastliny potrebujú omladzovaciu kúru, ktorú dosiahneme „omladzovacím“ rezom. Na jeseň zostriháme staré a šikmo rastúce výhonky. Môžeme si dovoliť prerezať na 5-10 cm staré a šikmo rastúce výhonky. Vyhnúť sa treba zrezaním vlaňajších výhonkov, ktoré sú čerstvo vyzreté. Rozvetvenie strán dosiahneme zrezaním ružových a červených výhonkov. Na jeseň odstránime staré prerastajú vetvy približne o tretinu/polovičku.
Skúšali ste oleander rozmnožiť?
Obdobie medzi júnom a septembrom považujeme za najvhodnejšie na najbežnejší spôsob rozmnožovania vrcholovými odrezkami s dĺžkou 7 – 15 cm. Dohliadneme na to, aby odrezky nemali kvetné puky a ponecháme 2 až 3 odrastené listy alebo páry listov. Zakoreňujeme ich v ľubovoľnom substráte (pôda obsahujúca mačinovku, rašelinu a humus alebo do nádoby s vodou s pridaním uhlia) na tienistom mieste s teplotou 18-20°C. Za takýchto podmienok by mali zakoreniť za približne 3-6 týždňov.
Korene dlhé 2 cm indikujú, že rastlinka je pripravená na zasadenie do črepníka s priemerom 9 cm. Chránime ich pred vysychaním prikrytím poetylénovou fóliou. Podporu intenzívnejšieho rozkonárenia docielime niekoľkonásobným zaštipovaním.
Atraktívna ale jedovatá?
Smrteľnú dávku pre človeka obsahuje už jeden list. Nečudo, že niektorých oleander naozaj desí. Nachádzajú sa v ňom jedovaté zložky, spôsobujúce zriedkavú otravu domácich zvierat. Nevoľnosť, rozšírené zreničky, nepravidelný ten a kŕče sú jasné príznaky otravy oleandrom. Nemusíte sa však báť, že sa otrávite obyčajným obtretím sa o poranenú časť oleandru, z ktorej vyteká slizká šťava. Nie, k otrave dochádza len po rozžutí listov, kôry alebo kvetov, pretože toxická je celá rastlina. Škodlivý je aj dym pri jej horení a použitá voda na jeho zavlažovanie.
Choroby a neduhy
Čierne konce listov s lepkavým povlakom a biele, vatovité vločky na rube a stonkách listov spôsobuje červec izbový nazývaný aj puklica. Vyskytuje sa v období sucha, kedy cicia rastlinné šťavy. Skontrolujte spodnú stranu na listov, na ktorých sa nachádzajú štítničky – jeho výlučky. Riešením je umývanie listov mäkkou špongiou s mydlovou vodou, denaturovaným liehom alebo striekaním repkového oleja či insekticídu. Oleander je často napadnutý aj inými roztočmi a žltými voškami, ktorých sa zbavíte chemickým postrekom.
Príliš veľká zima a studená voda zapríčiňuje, že sa neroztvárajú puky. Vysušenie rastlinky zase spôsobuje nadmerné teplo a zlé vetranie. Rastlinu môže hlavne v lete postihnúť hubové ochorenie (pleseň sivá), prejavujúce sa hnedými až čiernymi škvrnami. Oleander ohrozený touto plesňou premiestnime na suché miesto, ktoré vetráme. Jeho postihnuté časti odstránime.
