Pod názvom Oxalis triangularis sa skrýva podmanivá kráska s výrazne vínovo-fialovo až purpurovo sfarbenými listami trojuholníkového tvaru, so svetlejšou škvrnkou umiestnenou v strede listu. Nájdu sa už ale aj dvojfarebné, zeleno-fialové alebo tmavofialové druhy. V noci sa listy podobné motýlím krídlam zaťahujú smerom ku stonke. Koncom jari sa k nim pridajú drobné ružovkavé kvietky s jemným zeleným nádychom, nesúce sa na dlhých a tenkých stonkách 15 centimetrovej výšky.
Táto izbová rastlina pochádza z Argentíny a patrí medzi hľuznaté trvalky. Lístky Oxalis triangularis predstavujú symbol šťastia. Najčastejšie kvitnú už počas mája, až do konca leta. Vídame ich v nádobkách, črepníkov, závesných košíkoch a záhonoch, no uplatnia sa aj na skalkách.
Svojimi zdurenými podzemnými hľuzami zadržuje vodu a preto jej pestovanie obľubujú hlavne nie príliš dôslední pestovatelia, ktorí zvyknú rastliny trochu zanedbávať. Napriek tomu, že sa Oxalis považuje za nenáročnú rastlinu, existuje zopár zásad, ktoré by ste mali dodržiavať, ak sa chcete každoročne kochať plne rozkvitnutými kvietkami a rozkošnými listami.
Kam rastlinu umiestniť?
Oxalis vyhovuje svetlé stanovisko s príjemnou teplotou 15 – 20°C, prípadne polotieň s rozptýleným svetlom. Ideálne je pre túto rastlinu východné okno. Vydrží aj na mieste s priamym svetlom, no nie príliš dlho, preto ho musíme zatieniť aspoň záclonou. Pri vyššej teplote ako je 20°C zatvárajú listy a slnku nastavujú čo najmenšiu plochu listov.
Akonáhle pominie riziko prízemných mrazov, letníme ju na tienistom mieste, najlepšie pod stromami. Vďaka konárom sa totiž lámu slnečné lúče a Oxalis tak nie je vystavená možnému spáleniu listov. Počas vegetácie zhadzuje listy, preto ju presunieme do chladnejšej 8 – 10 stupňovej miestnosti.
Ak sa rozhodnete v zime odstraňovať tieto zvädnuté a zhnednuté listy, dbajte na to, aby boli dokonale suché. Treba mať na pamäti, že Oxalis nie je tak úplne mrazuvzdorná, preto ju treba vysadiť z pôdy alebo ju jednoducho preniesť dovnútra.
Ako ju zalievať?
Po zasadení rastliny a počiatočnom vyrašení listov sa musíme mať na pozore pred premokrením. Volíme preto radšej miernu a opatrnú zálievku, ktorú postupne zvyšujeme. Cez štádium odpočinku obmedzíme zálievku, ale v období kvitnutia a vegetácie jej doprajeme dostatok vlahy.
Oxalis stačí bežná úroveň vlhkosti. Počkáme, kým sa substrát zdá byť suchší a potom ju polejeme, pričom sa vyhneme stojatej vode v miske pod črepníkom. V lete však preventívne udržiavame substrát mierne vlhký.
Pôda, otázka hnojenia a presádzania
Darí sa jej v nevysychavých, dobre priepustných, ľahkých a vzdušných zeminách s dostatkom živín. Celkovo však na pôdy nie je náročná. Najčastejšie sa pestuje v rašelinových pôdach alebo v hotových substrátoch pre izbové kvety.
Oxalis hnojíme v období vegetácie, rastu a kvitnutia raz za 2 týždne tekutým hnojivom. Niektorí používajú hnojivo s výživným účinkom a rastlinu hnoja 2 – 3-krát do mesiaca, predovšetkým od apríla do augusta. V zime ju necháme oddychovať, preto hnojíme max. 1 za mesiac. Oxalis, ktorá je pestovaná, nie je nutné každú chvíľu presádzať. Stačí ju presadiť až po niekoľkých rokoch alebo ak to vyslovene potrebuje. Podobne to platí aj pri pestovaní v záhonoch.
Rozmnožovanie a prezimovanie
Oxalis množíme na jeseň delením podzemných, dcérskych hľúz. Po nastúpení zimy ju uložíme dovnútra, kde nemrzne a teploty sa pohybujú od 0 do 10°C. Mnohí vyberú cibuľky zo substrátu, počkajú, kým zemina uschne a potom cibuľku očistia. Vzápätí ju zabalia do papierových novín a tak rastlina prečká zimu.
Môžete ju nechať v substráte, ale treba ju udržiavať v relatívne suchšom stave. Neskôr ju prebúdzame opatrným polievaním, keď sa objavia prvé puky. Následne ju presúvame na svetlejšie miesto a pomaly ju prispôsobujeme na jarno-letný režim. Oxalis sa môže, ale aj nemusí dávať prezimovať.
