Plody kustovnice čínskej veľké 2,5cm, sa chuťovo ponášajú na zmes brusníc, jablka a sušených hrozienok. Pre svoju príjemnú chuť sa dajú pojedať aj v surovom stave. Obvykle ňou sypeme ovocné jedlá alebo krupičné, či kukuričné kaše, ale obľúbená je aj kombinácia s horúcim čajom. Majú tvar šípok a sýtu červenú alebo oranžovožltú farbu. Pestujeme ju ako opadavý, tŕnistý krík, kvôli svojim stredným rozmerom.
Kustovnica, nazývaná ako Goji berr, pochádza z Číny a patrí medzi populárny druh ovocia, vzhľadom na svoj nutrične bohatý obsah. Nájdeme v nej 18 druhov aminokyselín a esenciálnych kyselín, ďalej 21 stopových prvkov zinku, železa, medi, vápnika a pod. Predstavuje jeden z najbohatších zdrojov karotenoidov a silných antioxidantov, ktoré zabezpečujú ochranu buniek a podporujú imunitu.
Obyvateľstvo z oblasti Himalájí, živiaci sa týmto pokrmom, je známe najdlhším priemerným vekom na Zemi. Goji sa preto právom považuje za liečivú rastlinu, ktorá priaznivo vplýva na kardiovaskulárny systém a vnútorné orgány, zlepšuje tiež potenciu a posilňuje sexuálnu energiu.
Rastlina je obojpohlavná, vďaka čomu nie je náročná na pestovanie. Obdivuhodne znáša teplotné rozdiely. Počas zimy zvláda aj mínusové teploty do -25°C, preto ju často označujeme ako mrazuvzdornú. Slnečné stanovište nie je nikdy na škodu, rada sa vyníma aj na tienistejších miestach.
Ako a kam vysadiť kustovnicu
Pestovanie Goji prebieha prostredníctvom semien, ktoré si pomerne lacno zaobstaráte na internete alebo výsadbou už pripravenej, vypestovanej rastliny v črepníku. Tento druhý spôsob sa javí ako ideálnejší, vzhľadom na to, že Goja zvykne znášať svoje blahodarné plody až po 3-6 rokoch, pričom sa zohľadňuje individuálny stav tej či onej rastliny. Kvitne od júna do augusta, krík je obsypaný fialkovými kvetmi a plody sa tvoria na dlhých stopkách.
Pre svoj vzhľad 3 metrového kríka venujeme zvýšenú pozornosť výberu miesta s dostatočným priestorom na rast rastliny a jej prevísajúce konáre. Ak máme viac exemplárov tohto druhu, sadíme ich v adekvátnom rozostupe 2 – 2,5 metra od seba. K výsadbe pristupujeme od apríla do mája. Zvykneme ju sadiť hlbšie, aby bolo pri hnojení čo kopať.
Uprednostňujeme čisté prostredie bez priemyselnej alebo intenzívnej poľnohospodárskej výroby, môžeme použiť aj nevzhľadné miesta na prudkých svahoch, pokiaľ sa nezaujímame o jej plody. Kustovnicu pestujeme aj na balkóne alebo v súkromných záhradách.
Goji a pôda
Goji vyhovuje humusová pôda s vhodnou kyslosťou, ktorú zabezpečí vzdušná, kyprou hlinito piesčitou alebo ílovitá pôda. Prospieva jej aj biela rašelina, ale pôdu treba v tomto prípade aj prevápniť. Niekedy sa stretneme aj s tým názorom, že je na pôdu nenáročná a zvládne aj štandardnú záhradnú pôdu.
Kyprenie pôdy alebo mulčovanie kôrou patrí k hlavným zásadám správneho rastu Goji. Okrem výdatného slnečného žiarenia, musí mať dostatok miesta na rozkonárenie a rozvetvenie sa. Jamu, do ktorej budeme chcieť vysadiť Goju, obložíme kompostom alebo hnojom a pôdu okolo udržiavame bez buriny.
Zálievka a hnojenie
Goju polievame v skorších ranných hodinách. Množstvo zálievky priamo-úmerne záleží od počasia. Čím sparnejšie je, tým výdatnejšiu zálievku pre ňu prichystáme. Vrámci bytových podmienkach pestovania Goji v kvetináči na balkóne, či vnútri, stačí ak budete substrát udržiavať vlhký.
Pokiaľ si nie ste istí, či má rastlina dosť vody, odhrňte vrchnú časť pôdy, v ktorej je posadená a overte jej vlhkosť do hĺbky 5 cm. Ak je pôda stále vlhká, nemáte dôvod ju polievať. Permanentnú vlhkosť môžete dosiahnuť aj aplikovaním perlitu, ktorý primiešate do pôdy.
Domáce pestovanie si vyžaduje hnojivo na rast a plodivosť rastlín, v prípade rozsiahlejšieho kríku si volíme hnojivý postrek s listovým hnojivom. Nezaobídete sa bez močoviny, ktorú rastline dodávame na konci apríla, ani bez fosforečnanu amónneho v máju až júny.
Tí, ktorí podporujú ekologickejší spôsob hnojenia, odkopú na jeseň vrchnú časť pôdy, aby ju mohli zmiešať s hnojom alebo kompostom, či mixom oboch prvkov 50:50. Po zmiešaní nasypeme túto zmes s odhrnutou pôdou späť a zalejeme ju odstátou vodou. Ekologickejším hnojením sa zachovajú všetky živiny a zdravé látky.
Tvarovanie Goji rezaním
Odstraňujeme predovšetkým staré, zahusťujúce alebo prekrížené konáre, či mládniky. Dehydratované suché konáre zo zemi prerežeme na jar do apríla. Leto venujeme zrezaniu výhonkov z hlavných konárov a kmeňa. Po zbere ovocia nastáva čas na zimné zrezávanie, prípadne vo februári a v marci nasledujúceho roku. Sústredíme sa na zrezávanie výhonkov zo spodku a vrchu kmeňa, čím udržíme výšku rastliny. Neopomenieme aj slabé, staré, vzpriamené, nevhodne rastúce, polámané alebo choré konáre vo vnútri koruny.
Ak nám rastlina nevytvorí viac ako metrové výhonky, ale len jeden výhon, potom je nutné ho skrátiť 10 – 15 cm, čím dosiahneme rast niekoľkých kostrových konárov. Silné výhonky nám poslúžia na zaštepenie k vyplneniu koruny. Zároveň je to spôsob ako predĺžiť plodné obdobie.
Prvý rok si okolo hlavného kmeňa vyberieme 3-5 postranných konárov. Tie slúžia ako základ koruny, preto ich v rovnomernom rozmiestnení zrežeme na cca 15 – 20 cm. Zabezpečíme tak druhotné rozvetvenie. Ďalšie 3 – 4 vetvy necháme bez zaštepovania, aby sa nám na nej zatiaľ vytvorili plody.
Druhý rok sa postaráme o jeden silný, vertikálny výhon, ktorý obvykle nájdeme na spodnej časti Goji, použitý na predĺženie kmeňa. Skrátime ho o 10 cm. Tretí až piaty rok sa zameriame opäť na spodné vetvy, ktoré potrebujeme posilniť a zväčšiť. Ponechávame vertikálny výhon z hlavného kmeňa, ktorý zmenšíme o 10 – 20 cm nad korunou, avšak pokiaľ žiadny taký na našej Goji nenájdeme, vyberáme si 2-3 vertikálne výhonky z vrchných konárov, ktoré tiež zmenšíme o 20 cm.
Zbieranie ovocia a jeho sušenie
Pokiaľ sa rozhodnete zbierať ovocie, skontrolujte, či je dostatočne zrelé (80-90%). Ovocie nezbierame po daždi, musíme byť pri tom veľmi opatrní, pretože bobule sa ľahko poškodia a stlačia. Sušenie prebieha vzduchom alebo mechanickou dehydratáciou, kedy použijeme prúd horúceho vzduchu. Plody sa po niekoľko dňovej a hodinovej teplotnej kúre vyvezú von. Potom im len stačí odstrániť stonky.
