Pôvodom je z vlhkých oblastí Afriky a pestovali ju už starí Egypťania a Gréci. Rastie v subalpánskych polohách, na lúkach a krovinatých úbočiach, v hájoch či húšťavách. My ju väčšinou umiestnime do črepníkov s priemerom 8 až 12 cm, aby mala dostatok priestoru pre svoj mäsitý podzemok alebo v závesných košíkoch kvôli dlhým, miestami až 45 cm úzkym listovitým útvarom, pripomínajúce mäkké ihly.
Rastlina, ktorá na jednom stanovisku vydrží až 15 rokov, v lete zakvitne drobnými, nenápadnými žltozelenými kvietkami. Neskôr je obsypaná okrúhlymi plodmi najprv zelenej, potom jasno červenej farby s čiernymi semienkami. Hovoríme o rastline Asparagus, nazvanej aj špargľa, nenáročnej rastline, ktorá navyše vyzerá veľmi dekoratívne. Najznámejšia sa volá Asparagus sprengeri a v bytových podmienkach dorastá do pomerne veľkých rozmerov.
Pokiaľ ju výdajne polievame, ročne nám rastliny za sezónu vytvoria 12 a viac nových listov. Jej semená sadíme na jar, keď nastúpi optimálna teplota 20°c. Rastú rýchlo, pričom na klíčenie potrebujú hlavne tmu. Vysádzame jedno či dvojročné sadenice a počkáme si do tretieho roku, kedy má už mohutný systém dužinatých koreňov. V mnohých kultivaroch ju dopestujeme ako zeleninu, ktorá si zachováva výraznú zeleninovú chuť a podiel vitamínu C. Konzumuje sa kvôli svojim dužinatým, chutným mladým výhonkom.
Vlastnosti a využitie
Špargľa má slabšie močopudné pôsobeniami. Používa sa teda pri ochoreniach dolných močových ciest alebo pri liečení obličkových kameňov. Z obsahového hľadiska v špargle nájdeme aminokyseliny, vápnik, fosfor, horčík, soli draslíka a vitamíny B1, B2 a pod.
Toxické bobule, obsahujúce farbivá, vyvolávajú alergické reakcie. Treba počítať s tým, že po strávení výhonkov dochádza k nepríjemnému zápachu moču. Keďže sa jedná aj o pochúťkovú zeleninu, hovoríme o špargle ako o dobrom zdroji kyseliny listovej a vlákniny, čo má dobrý vplyv na črevá.
Nároky na svetlo, teplotu a vodu
Izbová, svetlomilná rastlina Asparagus rastie v polotieni na pri severo- východnom alebo západnom okne. Znáša aj svetlé miesta s nepriamym kontaktom so slnkom. V zime ju premiestňujeme bližšie k oknu, pretože potrebuje rozptýlené svetlo. V lete ju obvykle premiestňujeme von do menšieho polotieňa, zlepšuje sa tak farba jej listov.
Darí sa jej v stálej teplote, avšak rastie aj za chladnejších podmienok. Ideálna je teplota 10°C a viac. V lete si Asparagus vyžaduje vyššie teploty, ale trpia pri nedostatočnom vetraní, keď je viac ako 20°C. Obľubuje vlhký vzduch, preto ju nesituujeme blízko ústredného kúrenia alebo ku krbu, či komínu. Vyžaduje si postrekovanie nadzemných častí, no nie leskom.
Zalievame ju odstátou mäkkou vodou 3-krát do týždňa a dbáme na stále vlhký substrát. Zálievka je bohatá najmä na jar a v lete, v zime ju polievame raz do týždňa. Platí, že čím nižšia je teplota, tým menej zálievky Asparagus potrebuje. V letných horúčavách nechávame vodu v miske pod kvetináčom, ale inak je stojatá voda v miske pre túto rastlinu nebezpečná.
Správna voľba pôdy, hnojenia a presádzania
Vyberáme hlinitú alebo rašelinovú pôdu, prípadne v zmesi zloženej z kyprenej kompostovej a listovej pôdy, rašeliny a piesku. Čo sa týka hnojenia, pridávame ho do vody každé 2 týždne. Na jar a v lete sa zvykne hnojiť každý týždeň. Pre Asparagus volíme radšej hlinité črepníky namiesto plastových.
Potrebuje totiž priestornú nádobu a pri presádzaní sa nesmie poškodiť jeho koreňová sústava. V menších nádobách dokáže vydržať 2-3 roky, ale potom ho musíme zasadiť do niečoho väčšieho, kvôli rozrastaniu koreňov. Strapec koreňov môžeme zmenšiť tak, že ich rozdelíme.
Nedoporučuje sa ale deliť ich na malé časti, inak by mohol Asparagus prestať rásť. Pri bujnejšom raste koreňov odtrhneme hľuzy natoľko, aby nám zostala tretina koreňov. Platí pravidlo, že s presádzaním sa neponáhľame dokým korene nevytŕčajú z dna črepníka.
Rezanie a rozmnožovanie
Asparagus množíme semenami alebo delením starej rastliny na niekoľko menších rastlín. Marec a apríl venujeme sadeniu semien do stále vlhkého substrátu. Zakrýva sa poetylénovou fóliou a črepník so substrátom odložíme do tmy. Množenie delením vyžaduje rozdeliť korene na 3-4 časti, z toho každá časť má nadzemný výhonok.
Táto rastlina sa nezrezáva príliš často, nie je to totiž nutné. Odstrániť by sme mali staré alebo odumreté konáriky. V prípade, že by rastlina vyschla, odrežeme celú jej nadzemnú časť a ponoríme ju do vody.
Zber a životnosť
Výhonky zbierame denne od apríla do júna. Môžeme dať vydolovať z jednej rastliny 45 dkg výhonkov, ktoré sa používajú čerstvé. Mali by sa nechávať v tme, aby sa zachovala ich dužinatosť. Sušením menia farbu z bielej na sivastú. Po období zbierania nechávame rastlinu rásť. Naberie živiny a my môžeme čakať na budúcoročnú úrodu. Trvá 3 – 4 roky, kým Asparagus začne strácať svoju vitalitu a prestane tak bujne rásť. Najvyšší čas začať s množením.
Čo trápi Asparagus?
Nedostatok svetla, suchý vzduch alebo vysoké teploty pôsobia na sfarbenie Asparagusu. Listy žltnú a usychajú, hnedé škvrny sa na nich objavia po kontakte s príliš prudkým, priamym slnkom. Neduživé stonky sú zapríčinené nedostatkom svetla. Ak Vám rastlina vyschne a opadajú jej listy, zrežte ju a postavte do vody až dokým sa neprestanú tvoriť vzduchové bubliny na hladine. Na chladnejšom a zatienenom mieste by sa mal zregenerovať a opäť zazelenať.
Zožierať ju môžu vošky, roztoče, červce a štítničky pri nadmerne suchom alebo teplom prezimovaní. Najčastejšie ju napadne roztočec chmeľový. Zanecháva povlaky na spodnej strane listov. Obvykle sa naň použije systematický insekticíd. Asparagus však ťažko znáša ochranné prostriedky, preto musíte byť pri ich výbere veľmi opatrní.
