Ergonómia (ergonometria) v spálni

Miestnosť, ale aj mobiliár musí mať potrebné rozmery aj proporcie zodpovedajúce telesným mieram osôb, ktoré tu žijú. Zvažujte výšku mobiliáru, kam chcete dosiahnuť. Rovnako tak, ako vysoko a ďaleko dosiahnete, ak napr. sedíte alebo stojíte. Iné riešenie si žiada spálňa u ľudí s menším vzrastom, iné asi budeme vyžadovať pre dvojmetrového basketbalového pivota žijúceho s volejbalovou blokárkou. No a iné riešenie si zase bude žiadať spálňa potrebná pre paraplegika. To všetko je potrebné vziať pri návrhu spálne do úvahy a môžete sa s tým ľahko stretnúť.

Aby sme mohli spálňu “zútulniť” mobiliárom, textíliami, úžitkovým umením, všetkým ostatným, čo tu bude, musíme v rámci stavebných úprav položiť vytúženú podlahu a hlavne vymaľovať.

Čo si to ten Leonardo stále píše?

Najstaršie zachytené zmienky o pomeroch telesných mier a ich vzťahoch medzi sebou pochádzajú z pyramídových polí v Memphise z obdobia 3000 rokov pred n.l. Väčšina slávnych sochárov, maliarov, staviteľov, vedcov, učencov, filozofov hľadala súvislosti medzi ľudskými proporciami a ich väzbou na optimálne rozmery a pomery okolitého sveta.

Zlatý rez

Ptolemajovci, Gréci, Rimania i ďalšie rozvinuté kultúry hľadali odpoveď na otázky týchto vzťahov. Leonardo da Vinci, Michelangelo a iní, ale predovšetkým Albrecht Dürer. Jeho dielo vychádzalo z pomerového delenia ľudského tela. Napr., že horná polovica tela je polovicou celkovej výšky človeka. Dĺžka tváre jednou desatinou výšky človeka atď. Delenie pokračuje až do 1/40 výšky. Zdanlivo pochabé hľadanie má svoje opodstatnenie v jeho tvorbe. Ak sa pozrieme na jeho obrazy, sú neskutočne prepracované, ale hlavne v pomere. Obraz je zaplnený podľa pravidiel zlatého rezu, výjavy majú svoju vnútornú dynamiku. Vydal knihu o matematike, ale hlavne Štyri knihy o proporciách, čo bol na rok 1528 neskutočný počin. Jeho dielo sa stalo neoddeliteľnou súčasťou hlavných pojednávaní o teoretických základoch umenia. Hovorí sa o tejto dobe právom ako o Dürerova epoche.

Tieto podklady sú fundamentom pre pomery tympanonu dórskeho chrámu, antickej mozaiky v domoch, rovnako tak ako pre pomery antických celkov, až po urbanistické riešenie celých miest. To všetko sa interaktívne odráža v prostredí, ktorým sa obklopujeme, rozmery obytných celkov, miestností, nábytku i doplnkov. Každej dobe bola vlastná určitá škála riešení, ktoré zodpovedali technickým a technologickým možnostiam doby, regionálnym danostiam a ostatným vplyvom, ktoré formovali a formujú naše žitie.

Le Corbusier a proporcie…

V neskoršej dobe sa touto vedou zaoberali ďalšie svetoznáme osobnosti umenia a architektúry. Medzi inými túto teóriu uplatnil vo svojich stavbách architekt Le Corbusier. Celú teóriu založenú na zlatom reze nazval “Le Modulor” a uplatňoval ju dôsledne vo všetkých svojich stavbách. Preto tiež hľadíme s úžasom na jeho dielo, ktoré má dokonalé proporcie a vzťahy počínajúc domom, záhradou, oknami, dverami a končiac mobiliárom, až po detaily kľučiek, zarážok pri dverách a i. To všetko doplnené farbami a materiálom robí jeho dielo svetovým a jedinečným. Bežný človek si nevšimne, či architekt vyšiel z pomerov zlatého rezu alebo volil dané riešenie citom. Iba často máme neodbytný pocit, že tak ako komplex budov, danú stavbu, interiér alebo mobiliár vidíme, je dielo ucelené, s ľudskými rozmermi, jednoducho správne. No alebo naopak.

Modulor

Modulor

V zjednodušenom riešení budeme koncipovať výšky interiérov s ohľadom na ľudskú výšku (1,829 m), výšku so zdvihnutou rukou (2,26 m) atď. a nie napr. okolo 5 m. Táto výška je meradlom pre stajne žiráf a v našom obydlí má nevalné využitie . Toto všetko tvorí základy pre funkčné žitie, bývanie, spanie. Rovnako tak z týchto pomyselných noriem vyplýva dizajnové riešenie všetkého, čo nás obklopuje, až po futuristické vízie zajtrajška.

Ak chceme demonštrovať svoju nadradenosť a finančnú prevahu voči okoliu, potom možno budú dvere s výškou 5 m na mieste, ale ľudský rozmer a príjemný pocit bude toto riešenie postrádať. Nakoniec, všetko naše počínanie je vlastne vecou pomeru. Čo je moc, čo je málo, čo je pre niekoho dobré, nemusí byť dobré pre iného. Vysoká skriňa pre paraplegika je z pomeru rovnako tak, ako detská stolička pre dospelého. Zamrežované kovové okienko 300 x 300 mm patrí do väzenskej cely alebo pivnice a nie do obývačky alebo spálne. Kvapka vody pri daždi vymrští lienku do vzduchu a rozhodne to nebude tak neškodná anabáza, ako keď tá istá kvapka dopadne na vaše čelo. Pomerové vzťahy, proporcie nie sú len vecou rozmerov, platí to aj pre farby voči sebe a okolia (pozri minulý článok), množstvo svetla a iné. Neplatí to len pre hodnoty kvantifikovateľné, ale aj pre psychológiu, duševné pochody, pocity a iné. Jednoducho všetko naše počínanie a okolitý svet musí mať nejaké adekvátne proporcie.

Že je to stále zložité ako kombajn?

Tak to trochu ešte zjednodušíme. Ak sa budete držať základných rozmerov, ktoré vám ukazujú červené bezpohlavné figúrky na mojich nákresoch, máte viac menej vyhraté.

Z predošlej exkurzie do dejín postačí, ak si osvojíte náhradku zlatého rezu t.j. pravidlo tretín.

Nosné prvky obrazu majú iné napätie, ak sa nachádzajú na priesečníkoch pomyselných tretín. Inak pôsobí obraz, ktorý má do dvoch tretín nebo a do tretiny more alebo les a naopak. Neznamená to však, že nosný motív nemôže byť komponovaný centrálne, iba táto kompozícia má inú hodnotu, iný účinok. Táto jednoduchá pomôcka vám pomôže opticky korigovať farebné plochy, hmoty, pomôže vám pochopiť, prečo niečo na vás pôsobí dynamicky, prečo obraz zavesený na stene má svoje vnútorné napätie a podobne. Mimo iného vám pomôže pri fotení čohokoľvek či už mobilom alebo digitálnym fotoaparátom. Dobre vyfotená škaredá spálňa bude znesiteľnejšia. To bol pochopiteľne žart. Predpokladám, že s našou pomocou bude tá vaša spálňa zariadená skvele, funkčne, vkusne a nadčasovo, a potom ju skvele vyfotíte, aby okolie malo čo závidieť.

Pred posteľou za posteľou nesmie nikto stáť alebo nebudem spať…

V predošlých dieloch sme sa dozvedeli základné možnosti mobiliáru v spálni. Trochu to zopakujme a niečo pridajme. Lôžko pre provizórne prespanie môže byť široké 600 x 1800 mm dlhé. Na vážne spanie potom šírka 700 (najlepšie 800 – 900 mm) x 2000 – 2100 mm dĺžka. U dvojlôžka šírka 1600 – 2000 x 2100 – 2200 mm dĺžka. Ak máme manželskú posteľ čelom pri stene a nočnými stolíkmi, potom po oboch stranách by mala byť ulička 600 mm, pred posteľou 800 mm. Ak je posteľ v rohu, potom by ulička mala byť 700 mm, pred posteľou 800 mm.

Posteľ či postele môžu byť umiestnené:

a) dlhou stranou pri stene
b) dlhú aj krátku pri stene (v rohu)
c) krátkou stranou pri stene (väčšinou hlavou)
d) voľne v priestore

e) na konci miestnosti medzi stenami krátkymi stranami, dlhou pri stene
f) dlhými stranami medzi stenami a krátkou stenou pri stene, vo výklenku
g) výklopné zo steny
h) vedľa seba s uličkou medzi

i) do L
j) pozdĺž steny za sebou hlavami k sebe
k) od seba
l) na poschodie
m) na poschodie do L
n) na poschodie s úložným priestorom a pracovnou plochou pod (herňou)

A tak by sme mohli pokračovať do vyčerpania variantov. Rozmery aj umiestnenie sú vecou odporúčania, nie dogmy. Pokiaľ bude mať posteľ rozmer iný, podobný, nie je potrebné brať do ruky sekeru a pílu a po vzore reklám svojpomocne docieliť rozmerov predpokladaných. Pochopiteľne, že je potrebné vždy analyzovať potreby toho, kto bude spálňu užívať a podľa toho potom diferencovať riešenie.

Ak sa pozriete detailnejšie na typológiu rozmerov, ktoré tu uvádzam, potom pochopíte, “genialitu” a nadčasovosť zlatého rezu, Modulor alebo Dürerova dielo.

Na samostatnú kapitolu je napr. bývanie pre paraplegika, kedy základné rozmery berú za svoje a všetko sa riadi rozmermi vozíčku, možnosťami dosahu a podobne. Ďalšia kapitola sú detské izby, ktoré je vhodné prispôsobiť veľkosti a veku dieťaťa. “Letisko” je pre malého dobráka rovnako nevhodné ako postieľka s polohovateľným roštom s bočnicami s dreveným “plôtikom” pre vášho pubertiaka. Nie, že by sa občas nehodilo klietkové lôžko pre rebelujúceho teenagera, ale úradník zo sociálky, by sa na vás mohol pozerať trochu s dešpektom.

Rovnako tak výška lôžka je iná pre mamičku, ktorá sa potrebuje skloniť do postieľky pre svoj “poklad” (mám na mysli dieťa, nie manžela) a iná u starších ľudí, kedy vstávanie z postele im už robí problémy a nevhodná výška ich ešte umocňuje.

Riešením sú napríklad modulové systémy študentských izieb, kedy miestnosť mení svoje funkcie podľa veku a potrieb. Vzhľadom k tomu, aký čas v ľudskom živote zastane odpočinok, spánok, choroba, milovanie a iné aktivity (dosť často pasivity), je potrebné problémom spálne a jej zariadeniu, a vybaveniu venovať určitý diel vašej pozornosti. Všetko sa vám bohato vráti v kvalite odpočinku. Po prebdenej noci, kedy vstávate s pocitom zavaleného prestarnutého baníka, od seba nečakajte žiadne oslnivé výkony a nečudujte sa, keď v múzeu začne po vašom odchode kvičať zabezpečenie.

Proste a jednoducho, všetko chce svoje…

Zaujíma vás niečo, čo vyrieši naša odpoveď?

Ak Vás zaujíma niečo, čo sa dotýka spomínanej témy, prípadne aj iných vecí spojených s bývaním, potom na vaše otázky odpovieme na našom diskusnom fóre na týchto stránkach.
Ak je váš dotaz možné vyriešiť na tejto platforme, je vám naša pomoc plne k dispozícií. Pochopiteľne tu máme obmedzené možnosti a nie je možné pre každého napísať obsiahly článok o čiastkovom riešení daného prípadu. Ak problém vyžaduje rozsiahlejší zásah, potom sa môžete cez naše stránky spojiť s autorom a dohodnúť si osobný kontakt s prípadným riešením za spolupráce architekta.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *