Počas upratovania domova pochopiteľne nemôžeme vynechať ani nábytok, ale pozor, každý kúsok a predovšetkým materiál vyžaduje inú starostlivosť!
Drevo – krásne, avšak chúlostivé
Veľa ľudí má veľmi kladný vzťah k prírode a obklopuje sa nábytkom, vyrobeným z dreveného masívu. Pri jeho údržbe a čistení musíme brať ohľad hlavne na to, akú má drevo povrchovú úpravu.
Na lakovaný nábytok, v našich domácnostiach ešte stále hojne rozšírený, vyrazíme len s handrou a vodou s niekoľkými kvapkami saponátu. Po zotretí škvŕn a nečistôt vysušíme povrch utierkou a viac sa o neho v podstate nemusíme starať, pretože samotný lak dostatočne chráni drevo pred vonkajšími vplyvmi. V prípade silnejšieho znečistenia je možné vyskúšať aj niektorý z priemyselných prostriedkov, vždy je ale potrebné pred jeho aplikáciou dôkladne si preštudovať návod na použitie. Prípravkom obsahujúcim organické rozpúšťadlá môžeme lakovanú vrstvu nenávratne rozleptať, čističe s pevnými časticami ju zase môžu škaredo poškriabať. Vzhľadom k tomu , že poškodený lak neopravíme len tak ľahko doma na kolene, bývajú v tomto prípade škody spôsobené nesprávnym čistením nezanedbateľné. Úplne nevhodné sú pre údržbu lakovaného nábytku tiež rôzne leštičky s prímesou olejov.
Drevo, ošetrené a napustené voskom, si dlhodobo zachováva svoj prírodný vzhľad, ale je náchylné k poškodeniu najmä vytečenými tekutinami. Aj obyčajná voda na ňom už po niekoľkých sekundách zanecháva škvrny, preto ho čistíme len a jedine suchou handrou. V prípade, že je nábytok fľakatý alebo v ňom sú ryhy, nezostáva, než poškodené miesta vybrúsiť a znovu napustiť voskovým moridlom. Vyvarujme sa používaniu drsných čistiacich pást a práškov, opäť preto, aby sme sa vyhli poškriabaniu povrchu.
Nábytok, ku ktorého povrchovej úprave bol použitý olej, má podobné vlastnosti ako voskovaný, len o niečo málo dlhšie znesie pôsobenie tekutín. Môžeme ho utrieť textíliou nepúšťajúcou vlákna, jemne navlhčenou vo veľmi slabom mydlovom roztoku, a podobne ako u predchádzajúcich typov nepoužívame žiadne koncentráty a pasty, ale iba výrobcami odporúčané olejové leštidlá.
Drevotrieska? Ľahko a rýchlo!
K najpoužívanejším materiálom v nábytkárstve patrí v súčasnosti takzvané lamino, ktoré vzniká potiahnutím drevotrieskovej dosky laminovacím papierom zaliatym melamínovou živicou. Drevotriesku nájdeme v kuchyniach, spálňach, izbičkách aj obývacích miestnostiach, jej čistenie nie je náročné, avšak aj v tomto prípade musíme dodržiavať niekoľko dôležitých zásad.
Drevotrieskový nábytok predovšetkým zbytočne nenamáčame, voda ho totiž môže pri dlhodobejšom pôsobení nenávratne poškodiť. Pri odstraňovaní bežných drobných nečistôt je najvhodnejšie použiť papierovú utierku, mäkkú suchú alebo navlhčenú textíliu alebo jemnú hubku či kefku. Pri rozsiahlejšom znečistení môžeme použiť horúcu vodu s bežnými čistiacimi prostriedkami pre domácnosť , vždy je ale potrebné povrch najprv dôkladne na mokro utrieť, aby sme odstránili vzniknuté šmuhy, a potom hlavne dobre vysušiť.
Zabudnime na prípravky, ktoré by mohli svojou štruktúrou povrch poškriabať alebo poleptať, rovnako ako na príliš drsné špongie alebo drôtenky. Nábytok s lesklou či matnou úpravou by sme pomocou nich mohli skôr zničiť ako vyčistiť . Vôbec nepoužívame parné prístroje, ktoré sú už podstatou svojho fungovania k drevotrieske nepriateľské, a pozor aj na ostré predmety pri odstraňovaní zašlých škvŕn a nečistôt.
Na čalúnenie opatrne
Čalúnenie sedacích súprav, kresiel a stoličiek delíme na tri druhy: látkové, kožené a z náhradiek koženky. Všeobecne platí, že na čistenie žiadneho z nich nesmieme používať žiadne chemikálie a vykonávame ich maximálne šetrne.
Z látkového poťahu najprv vysávačom povysávame prach a ak objavíme nejaké škvrny, použijeme na ich odstránenie len prípravky, určené na tento typ čalúnenia. Najlepšie samozrejme je vyčistiť fľak ešte než stihne zaschnúť. Keď sa nám to nepodarí, nanesieme odporúčané množstvo saponátu na textíliu a čistíme jemnou kefkou alebo hubkou pravidelnými ťahmi po vlasu látky, nie do kruhu. Ak je polstrovanie veľa špinavé, môžeme na jeho vyčistenie vziať takzvanú suchú penu alebo špeciálne saponáty, v každom prípade je nutné riadiť sa priloženým návodom na použitie.
Nečistoty z koženého čalúnenia nikdy neodstraňujeme mechanicky, ani za pomocou chemikálií či pracích práškov. Koža je ako prírodný materiál totiž stále “živá” a mohli by sme ju zničiť. Na lokálne škvrny vezmeme bavlnenú handričku a jemný roztok mydla s neutrálnym pH, keď chceme urobiť kompletne celú sedačku, je najlepšie kúpiť špeciálnu sadu na čistenie koženého nábytku. V tej okrem čistiaceho prostriedku nájdete aj impregnáciu pre ošetrenie kože.
Najčastejšou náhradou prírodného materiálu je takzvaná ekokoža, vyrobená z bavlneného úpletu, na ktorý sa nanáša vrstva polyuretánu. Na pohľad je od tej pravej na nerozoznanie, rozdiel je však v tom, že je priepustná, a tým je aj čalúnenie náchylnejšie na poškodenie tekutinami. Ekokože čistíme podobne ako jej prírodnú “sestru”, postačí nám vlhká handra alebo hubka a slabý mydlový, prípadne saponátový roztok. Nikdy nedrhnite kefou ani príliš tvrdou hubkou a tiež v tomto prípade majú stop všetky agresívne chemické prípravky.
Keď nábytok zapácha
Stáva sa to najmä u starších kúskov nábytku , ktoré môžu občas nepríjemne smrdieť zatuchlinou a plesňami. So zápachom drevených dielov si poradíme tak, že zmiešame rovnaký diel vody a octu, dobre vykrútenou hubkou túto zmes votrieme do dreva a necháme vyschnúť . Na zatuchnuté textilné čalúnenie potom použijeme jedlú sódu, ktorú v silnej vrstve nasypeme na látku, necháme 24 hodín pôsobiť a potom dôkladne vysajeme. Pri tejto metóde ale musíme dávať veľký pozor, aby nábytok nestál na priamom slnečnom svetle, pretože sóda by začala pôsobiť ako bielidlo a mohlo by dôjsť k poškodeniu poťahu.
Máte nejaké vlastné triky na čistenie nábytku? Podeľte sa s nami o ne v diskusii pod článkom!
