Zdravé bývanie si vyžaduje našu najväčšiu pozornosť. Nezáleží na tom, či hovoríme o novostavbe alebo o staršom dome, pokiaľ sa vyskytne nejaký problém, ako prvé sa snažíme identifikovať jeho príčinu. V zimných mesiacoch nám najčastejšie znepríjemňuje šťastné a ničím nerušené nažívanie príliš vlhký vzduch.
Chybu by sme mali hľadať hneď na začiatku, v období zriaďovania príbytku. Stavebné nedostatky ako je zatekanie, poškodená strecha, netesniace vykurovanie, porucha oplechovania a potrubia, nedostatočne tesniace okná, to všetko sa v konečnom dôsledku môže prejaviť vo forme nadmernej vlhkosti vzduchu. Rizikové zateplenie z vnútornej strany a zabetónovanie podlahy je nutné ešte pred realizáciou prekonzultovať s odborníkom. Základom úspechu je zabezpečiť dostatočnú cirkuláciu vzduchu.
Aké sú následky vlhkosti vzduchu?
Ideálna vlhkosť interiérového vzduchu sa pohybuje medzi 40 až 55% relatívnej vlhkosti.
Nadmerná vlhkosť (nad 60%) v domácnostiach ohrozuje zdravie a znižuje hodnotu stavby. Na stenách sa vytvárajú praskliny a škvrny, mení sa farba omietky a nátery sa postupne odlupujú. Čím chorobnejšie vyzerá prostredie, v ktorom sa nachádzate, tým sa zväčšuje nebezpečenstvo rozmnožovania plesní a zárodkov mikroorganizmov.
Spóry plesní, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia obytného priestoru sú následne vdychované a prejavujú precitlivenosťou, častejším výskytom zápalu spojoviek, nosnej sliznice a prínosných dutín, opakovanými infekciami dýchacích ciest. Predovšetkým u detí sa objavuje dráždivý kašeľ, bolesti hrdla, či dokonca astma. Pri styku s plesňou sa však môžu objaviť aj kožné choroby ako ekzémy a vyrážky.
Zvýšená vlhkosť vzduchu v miestnosti spôsobuje zníženie teploty, preto sa niektorí z nás uchýlia k rýchlemu a nadmernému vykurovaniu. Rastie tak spotreba tepelnej energie, neeliminuje sa tým však samotná príčina a zimu z bytu nevyženiete.
Najúčinnejší prostriedok je ten najprírodnejší
Môže sa vám zdať nelogické vetrať, keď si do bytu vpúšťate ešte väčšiu „zimu“, pretože si teplo chcete čo najviac udržať, avšak redukovanie vlhkosti vetraním je v tomto prípade najväčším pomocníkom. Pokiaľ sa tomuto naozaj jednoduchému riešeniu úzkostlivo vyhýbate, aj naďalej nechcene podporujete tvorbu vhodných podmienok na kondenzáciu vodných pár.
Uvedomte si, že platí fyzikálny jav: čím je vzduch teplejší, tým viac vody vo forme pary je schopný pohltiť. Vonkajší vzduch obsahuje menej vodnej pary ako ten interiérový. Vetraním znižujeme vlhkosť nasýteného vnútorného vzduchu, pretože studený vzduch prúdiaci do miestnosti sa zohreje skôr a naberie na seba vlhkosť z bytu, čím relatívna vlhkosť klesne.
Odporúča sa každých päť až šesť dní aplikovať tzv. metódu tepelného šoku, kedy priestor uzavrieme, poriadne ho vykúrime na vysokú teplotu a neskôr ho vyvetráme celým otvorením okna na 5-15 minút. Steny, podlaha aj strop majú v štruktúre akumulované teplo. Intenzívne vyvetranie zabezpečí dostatočné odovzdanie vlhkosti. Miestnosť má razom optimálnu kvalitu a teplotu vzduchu.
Prečo ešte sa nám oplatí vetrať?
Varenie, pranie oblečenia a kúpanie produkuje vlhkosť. Belostná para prúdiaca v kúpeľni nenarobí žiadnu dobrotu, preto ju treba odsávať. Zdrojom vlhkosti sme však aj my. Každý z nás totiž dýchaním vyprodukujeme za deň 1–2 litre vody. „Výmenou“ vzduchu aspoň trikrát za hodinu dodržíme zdravotníkmi odporúčanú hygienickú normu na zdraviu prospešné a hygienicky dobré dýchanie.
Prevaha techniky nad prírodnou taktikou
Ak zlyhá taktika vetrania, nastupuje technika. Mnohí z nás skúšajú aj iné alternatívy vysušovania prostredia, teda odstránenia vlhkosti v domácnosti.
Jednou z možností je vyskúšanie prístrojov ako sú odvlhčovače vzduchu. Poznáme kondenzačné alebo absorbčné odvlhčovače vzduchu, vybavené uhlíkovým filtrom, ktoré pohlcujú aj pachy. Vďaka nastaviteľnému hydrostatu udržiava odvlhčovač žiadanú hladinu vlhkosti v miestnosti. Takýto prístroj nasaje vzduch v miestnosti a ochladí ho pomocou zabudovanej chladiacej jednotky. Zmení tak nami nevidenú vlhkosť na kvapalné skupenstvo – do kvapiek vody, ktoré stekajú do odvodňovacej nádržky. Vzduch zbavený vlhkosti je potom ohrievaný a vypúšťaný z prístroja do priestoru.
Pri badateľných, ale stále malých výkyvoch môžete skúsiť tabletky fungujúce ako pohlcovače vlhkosti. Rátajte však s tým, že absorbujú len štvornásobok svojej váhy, preto sa nezbavíte takého množstva vody, ako by ste si predstavovali.
Rekuperátor je rovnako overené vetranie technikou s minimálnou stratou tepla, pri výmene až polovice celkového objemu vzduchu v miestnosti. Vetranie prebieha bez väčších teplotných výkyvov, ako to naopak býva pri klasickom vetraní oknom. Rekuperátor vyháňa vzduch z bytu/domu a čerstvý vzduch zohrieva na izbovú teplotu.
Účinnosť odstraňovania nadmernej vlhkosti si môžete jednoducho kontrolovať. Prístrojov na detekovanie vlhkosti poznáme viacero. Napríklad kompaktný teplomer a vlhkomer, vyjadrujúci stupeň vlhkosti v percentách. Zmenu optimálnej vlhkosti sme tak schopní včas spozorovať a v predstihu zasiahnuť.
Osvedčené rady
Okrem vetrania a techniky môžete skúsiť aj na iné spôsoby vysušenia prostredia. Nižšie spomenuté rady predstavujú drobné, by vám v tom mohli pomôcť.
- V rámci správnej cirkulácie vzduchu v kritických oblastiach miestností (v škárach, medzi a za nábytkom) odsuňte nábytok aspoň 5 centimetrov od stien.
- Za dažďa a hmly nechajte všetky okná zatvorené.
- Zariaďte si byt s oknami so zabudovanými vetrákmi, ktoré umožňujú tzv. „vetranie cez zatvorené okná“.
