V článkoch o úskaliach rekonštrukcií som vám odhaľoval základy, dnes sa posunieme vyššie a poviem vám niečo o podlahách, stenách, poťažmo stropoch. Objavujú sa tu podobné problémy ako pri základoch, pretože niektoré “neduhy” sú spoločné a podpisujú sa aj na ostatných konštrukciách.
Veľká časť týchto problémov je podružných, niektoré dokážete vyriešiť vlastnými rukami za prispenia rôznych tmelov, stavebnej chémie a potrebných materiálov. Ak je problém závažnejší, je dobré sa poradiť s odbornou firmou, nezávislým arbitrom, skúseným stavbárom.
Stropné konštrukcie sa nám hocikedy kryjú s podlahou miestnosti nad nimi. Nie vždy nás tento problém páli, ale je dobré sa ním zaoberať, možno ani netušíte, že situácia vyžaduje vašu pozornosť. Až budete robiť v podkroví detskú izbu, spomeniete si.
Ako vám dupú králiky? Reč bude o podlahách.
Trocha teórie vás určite bude zaujímať. Jedna z vlastností, ktorú by mali stropy i steny spĺňať, je totiž tlmenie zvuku. Tu hovoríme o vzduchovej nepriezvučnosti a krokovej nepriezvučnosti. Ide o to, koľko stropy a steny dokážu pohltiť hluku šíreného vzduchom, v druhom prípade konštrukciou.
Vzduchová nepriezvučnosť sa teda týka hudby, hovoru alebo štekotu psa, tá kročajová potom krokov, padajúcich predmetov, klavíra, prác v domácnosti. V prvom prípade by mali konštrukcie pohltiť minimálne 53 dB, v druhom až 55 dB.
Zvuk a stavebné konštrukcie
Celá problematika je pochopiteľne spestrená skladbou konštrukcií. Svoju úlohu tu zohráva samotný stavebný materiál a zloženie jednotlivých vrstiev konštrukcie. Monolitické betónové dielce v panelákovej zástavbe nám v tomto smere príliš veľký komfort neumožňujú. Aj tie však možno pri rekonštrukcii odhlučniť. Na potlačenie zvuku môžete použiť zavesené stropy, akustické panely, rôzne ozdobné lamely, sendvičové konštrukcie aj materiály, ktoré zvuk samy pohlcujú.
Nie každý materiál, ktorý dobre izoluje teplo, izoluje aj zvuk.
Pochopiteľne dochádza k určitej interakcii medzi konštrukciou stropov a stien, čiže prenosu hluku z podlahy na stenu a naopak. Preto je nevyhnutné zapojiť do skladby podlahy obvodovú vrstvu izolácie, ktorá slúži ako dilatácia a odrušenie prenosu zvuku medzi konštrukciami.
Zvuk nie je teplo
Nie všetky izolanty tepelné sú dobrými izolantmi zvukovými. Napríklad penový polystyrén je ako zvukovo izolačný materiál dosť nevhodný. Avšak existujú aj čestné výnimky, ako sú korkové dosky, rohože z ovčej vlny, drevovláknité izolácie, fúkaná celulóza, slama, konope.
Náročné kritériá na zvukovú tesnosť dnes spĺňa aj väčšina moderných sadrokartónových a sadrovláknitých dosiek. Tie najlepšie dosahujú aj výsledky murovaných a drevených konštrukcií. Dôraz na dostatočnú zvukovú a tepelnú izoláciu sa kladie aj pri výrobe podlahových krytín, a to aj v prípade podláh do sprchovacích kútov a vlhkého prostredia.
Ako to tak vyzerá, tak prírodné materiály a výrobky na ich báze dnes víťazia na celej čiare. Čo nás vedie tiež k zamysleniu nad environmentálnym (zodpovedným k životnému prostrediu) poňatím žitia. Nad obnovou prírodných materiálov našej stavby, energetickou samostatnosťou a maximálnou sebestačnosťou celého ekosystému vrátane hospodárenia s odpadmi. Ale o tom zase niekedy inokedy.
Máte doma miestnosti dostatočne izolované, alebo počujete každé susedove slovo? Podeľte sa s nami o svoje zážitky!
