SLOVENSKO má 17 rôznych názvov pre jeden malý kúsok uvareného črievka: Droby, majoše , črevko, črievka, jatočky, jalitá, jalitka, jelítka, jaterničky, jaternice , jadernice, hurky, húriky, krvavnice, krvavky, krvavničky,žemľovky.
Všetky tieto oblastné, krajové , lokálne a miestne názvy sa objavili pre pomenovanie jaterníc u respondentov prieskumu, ktorý uskutočnil portál www.masodomov.sk formou dotazníka pred nástupom tohtoročnej zabíjačkovej sezóny. Cieľom prieskumu bolo zistiť, aký máme vlastne my Slováci vzťah k zabíjačkovým špecialitám, aké preferujeme chute , aké sú pre ten-ktorý kraj tie pravé jaternice, klobásy, tlačenky, čo vonia viac mužom a čo ženám a, hlavne, či ešte pojem zabíjačková sezóna rezonuje medzi Dunajom a Tatrami tak, ako tomu bolo kedysi.
Zdá sa, že zabíjačkové špeciality jednoducho milujeme. Spolu 93% respondentov ich má veľmi rado alebo aspoň rado a iba jeden – opakujeme slovom jeden- zo 446 vypĺňajúcich uviedol, že zabíjačkové špeciality nikdy nejedáva.
Takmer každý už bol na zabíjačke
Zaujímavé je aj zistenie, že takmer 93 % Slovákov sa už zúčastnilo zabíjačky a iba 3% z opýtaných sa zabíjačky nikdy nezúčastnilo a ani o to nemá záujem. Pri tejto otázke sme sa pozreli aj na regionálnu príslušnosť, odkiaľ pochádza najviac ortodoxných „zakáľačov „ a chovateľov sviniek. Na prvom miesteje Prešovský kraj, ostatné kraje sú pomerne vyrovnané a asi nieprekvapivo najmenej zabíjačiek sa udeje v Bratislavskom kraji.
Obľúbená je aj domáca výroba mäsových výrobkov
Podľa odpovedí na otázku : „Vyrábate si niekedy sami doma nejaké mäsové výrobky?“sa zdá, že Slováci sú nielen milovníci zabíjačkových špecialít, ale aj ich vášniví výrobcovia, veď až 83% z nás má skúsenosti či dokonca si pravidelne mäsové výrobky vyrába samo. Tento fakt potvrdzujú aj odpovede na otázku: „Ako sa k Vám zabíjačkové výrobky dostávajú?“ Spolu až 55% Slovákov za tieto pochúťky neplatí (19% si ich vyrába pre seba, 6% vyrába a rozdáva a 30% dostáva od známych).Tu stojí za pozornosť aj zanedbateľný , iba 2 %-ný podiel supermarketov na ich predaji.
Jaternice– to je veľká téma pre všetkých mäsožravcov. Aspoň sa to tak javí pri čítaní odkazov v našom dotazníku. Samotných zozbieraných 17 rôznych názvov pre tento pomerne jednoduchý, ale chutný zabíjačkový výrobok svedčí o rozmanitosti chutí, ingrediencií, tvarov a spôsobov ich prípravy. Ak uvážime, že jaternice môžu byť krvavé a nekrvavé, žemľové, ryžové, krúpové a mixované, a prenásobíme tieto kombinácie počtom názvov , zistíme, že na Slovensku máme mäsový výrobok, na ktorého súčet všetkých možných pomenovaní je potrebné trojciferné číslo.
Rozdiely v regiónoch
Ak by sme v tom predsa len chceli urobiť nejaký poriadok podľa regiónov, tak zistíme, že východniari poznajú iba húrky , pričom Košičania majú trochu radšej ryžové a Prešovčania zasa krúpové. Nitrania si zohrievajú najčastejšie krvavé, žemľové húrky, prípadne nekrvavé ryžové , ale vždy len húrky. Trenčania sú poväčšine spisovne jaternicoví, pričom krvavé jaternice majú radi žemľové a nekrvavé krúpové. Aj Trnaváci sú v názvosloví spisovní, avšak nekrvavé jaternice majú radi ryžové, krvavé, rovnako ako Trenčania, žemľové. Žilinčania boli takmer jediní, ktorí označili že obľubujú mixované jaternice a okrem nich aj ryžové, krúpové a žemľové, inými slovami všetky možné, v čom však majú jasno, je názov- jednoznačne jelitá. Banská Bystrica je ryžová, úplne jednoznačne húrková, ale prekvapivo nemajú radi ,ak sú ich húrky krvavé. Bratislavčania nemajú jasno v názve, zato sa však zhodnú, že jaternice sú najlepšie ryžové. Ak by sme mali vyhlásiť absolútneho víťaza v kategórii jaterníc, bola by ňou nekrvavá, ryžová hurka.
Pravá domáca klobása
Dozvedeli sme sa aj niečo o tom, aká je pre nás tá pravá domáca klobása. Absolútnym víťazom medzi chuťami domácej klobásy je pikantná príchuť (45%)s pomerne slušným náskokompred druhým cesnakom (17%) a treťou neutrálnou chuťou (13%). Ako úplný prepadák medzi domácimi klobásami na slovenských stoloch je bylinková príchuť. Z pohľadu regiónov sme zistili toto: Bratislava je už tradične namixovaná všehochuťou, pikantná a pálivá chuť je obľúbená asi všade, ale na našich dolných zemiach predsa len o niečo viac. Smerom na sever to začína voňať viac cesnakom , rascou a čiernym korením. K sladkej paprike sa hlásia východniari, čierne korenie označili zasa takmer iba Prešovčania. Medzi fanúšikmi rascovej chute určite nehľadajte Žilinčana ani žiadneho východniara, možno Trenčana a Trnaváka.
Pri otázke na to, čo patrí a naopak nepatrí do dobrej tlačenky, sa všetci tlačenkári svorne zhodli, že sa nikdy nezhodnú. Ani v jednej jedinej ingrediencii nenastala aspoň výraznejšia zhoda. A tak zatiaľ čo jedni tvrdia, že do tlačenky nepatrí chudé mäso, druhí hovoria, že bez chudého mäsa si tlačenku nevedia predstaviť, niekto dáva do tlačenky krv, uši a druhý naopak tvrdí, že tam patrí jedine srdiečko a jazyk, ale v žiadnom prípade pľúcka, tretí hovorí – do tlačenky idú iba hlavy, kolená a kože a štvrtý, že hlava tam nesmie ísť, ale dobré je pridať trochu hydinového mäsa …atď ,atď. Takže pokus o zostavenie celoslovensky prijateľnej tlačenky by asi dopadol podobne ako pečenie torty v známej rozprávke o psíkovi a mačičke.
V odpovediach na otázku: napíšte nám čokoľvek Vás napadá na tému zabíjačková sezóna nás respondenti zahrnuli rôznymi receptami, radami, požiadavkami a spomienkami či príhodami k tejto téme. Preto uvedieme pre ilustráciu iba, že v týchto odpovediach náš vyhľadávač našiel 63 krát slovo „milujem“ 22 krát slovíčko „ zbožňujem“ a ešte mnoho ďalších superlatívov.
Na záver teda môžeme iba s potešením skonštatovať, že zabíjačkové špeciality sú v našich končinách stále veľmi obľúbené , ba čo viac Slováci milujú všetko čo súvisí so zabíjačkovou sezónou, ako sú rodinné stretnutia, posedenie pri dobrom jedle, atmosféru pravej dedinskej zabíjačky.
Masodomov.sk
