Narodila sa v Malženiciach, ale jej súčasným tvorivým a pokojným domovom je Rosina pri Žiline. Pracovala ako konštruktérka a v neposlednej rade aj ako učiteľka. S obľubou sa venovala šikovným chlapcom a dievčatám. Neskôr, keď už boli jej vlastné deti odrastené a práca v školstve jej skončila, venovala si k okrúhlemu jubileu darček a začala tvoriť.
„Každý svoj šperk by som poznala aj po rokoch. Tiež si pamätám väčšinu mojich klientov.“
Pani Filová bola ochotná poskytnúť nám nevšedný rozhovor. Spoločne sme teda nahliadli do tajov jej práce.
Kde ste si prvýkrát pomysleli, že by ste to chceli vyskúšať aj Vy? Bolo to na stretnutí drotárov v Budatínskom zámku (1995)? Čo Vás najviac fascinovalo na drotárstve?
Áno, drotárstvu som sa začala venovať hneď po návšteve stretnutia drotárskych majstrov v roku 1995, ktoré organizovalo Považské múzeum v Žiline. Zostala som doslova očarená ako kotúč oceľového drôtu ožíva v rukách majstrov. Hneď po návšteve som svoje nadšenie preniesla aj na svojich žiakov na SOU a spolu sme vrámci krúžku skúšali rôzne drotárske techniky. Chlapci inklinovali k oceľovému drôtu, dievčatá skôr k jemnejšiemu medenému. Mala som veľké pochopenie u vedenia školy. Mňa ale lákal ušľachtilejší materiál, ako bolo striebro a polodrahokamy.
Zoznam miest, kde ste všade vystavovali svoje šperky je neskutočný. Dokázali by ste si z nich vybrať aspoň tri, na ktoré najviac spomínate?
Na mojej webovej stránke nie sú uvedené všetky mestá, v ktorých som vystavovala. Bolo ich omnoho viac. Najviac mi utkvela v pamäti výstava v Ríme, kde som dostala ponuku pracovať v jednom ateliéry, ale jazyková bariéra mi v tom bránila. Ďalej Jeruzalem, kde som pre 18 izraelských výtvarníkov robila tvorivé dielne a predvádzala som rôzne techniky mojej práce. Na Paríž, Prahu a Varšavu nikdy nezabudnem.
Existuje však jedno miesto, kde by som rada vystavovala a tým je Japonská Hirošima alebo Japonsko vo všeobecnosti. Keď Slovensko na začiatku tohto storočia navštívila japonská princezná Sajako, dámy z jej sprievodu kúpili všetky moje šperky, ktoré boli v tom čase na hotelovej predajni. Narodila som sa deň po bombardovaní Hirošimi. Mojím snom a obrovskou túžbou je zrealizovať v roku 70. výročia bombardovania výstavu práve tam.
Niektorí šperkári nosia svoje najlepšie kúsky, aby sa pýšili svojimi výtvormi. Za predpokladu, že nosíte svoje šperky, patríte skôr k tej druhej skupine, ktorá dáva prednosť nepodarkom, ktoré nemôžu nikomu ponúknuť, ale majú k nim nejaký vzťah? Vyrobili ste už šperk, pri ktorom ste si povedali: „Tak, ale s týmto sa nedokážem rozlúčiť?“
Svoje šperky nosím. Ak niečo nie je dobré tak sa to snažím opraviť a ak sa to nedá, tak to rozoberiem a dám pretaviť. Mám svoje srdcovky, ale ak sa zapáčia, nemám problém sa ich vzdať. Je to napr. šperk „Úsmev matky“ alebo šperk „Nivky“, ktorý mi pripomína krajinu môjho detstva.
Podporovali Vás vo Vašej tvorivej činnosti aj deti? Má vo Vašej rodine šperkárstvo a drotárstvo rodinnú tradíciu?
Dcéry aj nevesta nosia moje šperky príležitostne. Nikto ich však zatiaľ nerobí, iba syn vie zhotoviť dokonalé prstene, ale momentálne na to nemá čas. Vnučka sa začína priúčať.
Porozprávajte nám niečo o Vašich začiatkoch, o skúšaní a experimentovaní. Počas Vašej „cesty“ ste určite stretli množstvo ľudí, ktorí možno nejakým spôsobom ovplyvnili Vašu tvorbu.
Najviac ma k súčasnej činnosti usmernila pani Františka Višňovská, ktorá robila krásne kraslice a chcela, aby som s ňou spolupracovala. To však nebolo nič pre mňa robiť stále dokola to isté. O tri roky po mojom prvom stretnutí s drôtom som bola pozvaná na stretnutie už ako drotársky majster. Robila som 10 hodín denne, počas ktorých som hľadala svoj štýl. V nasledujúcich rokoch ma ovplyvnili stretnutia s viacerými ľuďmi. Vďaka radám jedného pána z televízie som si uvedomila, že robím umenie vychádzajúce zo starej tradície, preto mám svoje veci fotiť a ukladať.
Okrem šperkárskych výrobkov sa zameriavate aj na mnohé iné motívy. Mohli by ste nám nejaké vymenovať?
Vyrobila som aj znak mesta Žiliny. Peniaze, ktoré som zaň dostala som ihneď premárnila na ďalší materiál. Ďalej veľký štátny znak, ktorý stále vlastním, alebo aj krásny klobúk, ktorého striešku lemuje 260 perál.
Rada robím opasky, považujem ich za výborný doplnok na koktailové šaty. Mojou objemovo najväčšou prácou bola výroba brošní, ktoré sú vyznamenaním pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky pod názvom „Biele srdcia“. Na to majú sestry ochrannú známku. Spomeniem ešte 8 písmen hlaholiky, ktoré som spracovala do nositeľných šperkov. Túto malú kolekciu som vytvorila z úcty k odkazu od Konštantína a Metoda ku svojej výstave v Nitre.
Jednotlivé šperky majú zaujímavé názvy. Vyberáte ich podľa niečoho konkrétneho, napríklad podľa kameňa, polodrahokamu a pod.?
Šperkom dávam mená od začiatku, označujem ich materiál, ale aj rok výroby. Mám jeden šperk ešte z roku 1998, čiže jeden z tých prvých. Názov vyplýva z tvaru šperku, druhu kameňa prípadne akéhosi nedefinovateľného fluida, ktorý šperk obklopuje. Snažím sa, aby názvy vyjadrovali radosť a optimizmus. Každý jeden je jedinečný. Každý šperk má svoj príbeh, ktorý je často ukrytý už v kameni. Pri výrobe posledných šperkov ma múza kopala tak silno, až som mala modriny. Všetko som odložila a tvorila. Vznikla „Jesenná nálada“ a „Žiarivé leto“. Niekedy si inšpirácie robia so mnou, čo chcú a musím sa podriadiť.
Vaše šperky, s prírodnými a abstraktnými motívmi, sa doslova lesknú. Kombinácia krásneho drôtu a polodrahokamov, kameňov, periel, jantáru je takmer neopísateľná.
Aký typ drôtu ste si momentálne osvojili a ktoré nerada beriete do rúk?
Ako drôt používam výhradne striebro. Môj dodávateľ vraví, že už pre mňa vytiahli stovky kilometrov drôtu rôznych hrúbok. Práve som dorobila jednu zákazku z medi, ale veľmi mi v rukách medený drôt nesedel.
Naopak v poslednej dobe obmedzujem kombináciu organických materiálov so striebrom. Striebro časom oxiduje, čo krásne odstráni čistič striebra. Ten je však agresívny pre lesk perál, jantáru alebo koralu. Ani malachit sa nekamaráti s čističom – zmatnie. Preto ich už používam málo alebo ich veľmi opatrne čistím.
Naučili ste sa viacero techník, ktorú však používate najčastejšie? Snažíte sa ísť s dobou, ste aktívna žena, ktorú nič nezabrzdí. Je ešte niečo, čo by ste chceli vyskúšať?
Som vyštudovaná technička, takže si každý jeden šperk dokážem vopred nakresliť a premyslieť si jeho konštrukciu. Oslovila ma technika šitej čipky, ktorú som si zamilovala. Touto technikou robím 95% prác, ale neštítim sa plátnovej väzbe, viazaným uzlom. Obľubujem prácu s abstraktnou štruktúrou.
Skúšala som šúpolienky, výšivky, ale aj šitie. Svoju tvorbu by som rada obohatila o darčeky pre mužov. Nie v podobe osobného šperku, skôr premýšľam nad niečím ako objekt, či kameň doplnený strieborným držiakom.
Obrazce ktorého kameňa sú pre Vás najmilšie?
Myslím, že veľmi pekným kameňom je achát. Má rôzne farby a štruktúry. Miesto v mojom srdci majú aj opály a smaragdy. Chodím si pre kamene na svetové výstavy do Mníchova, kde sú ponuky z celého sveta, ale niektoré kamene sú také drahé, že mi to hlavne náš zákazník nezaplatí. Tiež chodím na burzy kameňov. Mám rada aj kamene z Ruska. Sú úžasné!
Niektoré Vaše šperky nikdy neupadnú do zabudnutia aj vďaka tým, čo ich nosia. Zverili by ste sa nám s niektorými naozaj významnými menami?
Moje šperky dostali do daru vysokopostavené dámy. Približne 9 rokov som dodávala podľa potreby prezentačné šperky pre prvé dámy v niektorých krajinách, ktoré navštívili náš bývalý prezidentský pár. Napr. japonská a španielská princezná (teraz už kráľovná), manželky prezidentov Česka, Rakúska, USA, Ruska, Poľska, Talianska,… Boli to aj významné, vzdelané a ľudsky krásne ženy, ktoré chceli vlastniť nie kilá zlata, ale osobný šperk vyrobený iba pre nich. Moje šperky skrášlili krky neviest, a jeden objekt putoval známemu včelárovi.
Používate drahé kamene a každý šperk predstavuje originál, odvíja sa od toho teda aj cena Vašich výrobkov. Povedali by ste nám od čoho iného závisí cena šperku a v akých cenových reláciách sa pohybujeme? Beriete aj objednávky na zakázku? Povedzme, že by si zákazníčka načrtla tvar šperku?
Cena šperkov sa pohybuje od niekoľkých desiatok po niekoľko stoviek. Cena závisí od množstva materiálu, prácnosti, či to je náhrdelník, náušnice, náramok, brošňa, atď a od toho, cez koľko rúk šperk prechádza.
Najradšej predávam doma, pretože viem šperk upraviť podľa potreby zákazníčky, avšak skôr sa snažím aby si každý šperk našiel svojho majiteľa. Mám ponuky pre športové aj pre romantické typy dám, ku večerným róbam či k pulóvrom a rifliam.
S pani Filovou sa môžete skontaktovať prostredníctvom facebookovej stránky alebo cez internetovú stránku http://www.strieborny-sperk.sk/, prostredníctvom zverejneného telefónneho kontaktu alebo e-mailovej adresy.
Ďakujeme za rozhovor! V prípade akýchkoľvek otázok máte k dispozícií komentáre pod článkom.
