Nastáva opäť chvíľa na priloženie našich článkov, ktoré súvisia hlavne s mobiliárom a vybavením interiéru, či inými témami pre spestrenie. No a všetkého, čo sa týchto tém týka. Máme za sebou spálne a naša exkurzia bola síce obsiahla, ale pre potrebnú orientáciu vhodná.
Kam sa vydáme teraz? Nadpis nám otvára tému dlhodobo frekventovanú a veľmi zaujímavú. Ak hovoríme o drevostavbách a všetkým, čo túto tému postihuje, dostávame sa od historických súvislostí, až po veľmi prepracované a sofistikované postupy a výsledné stavby. Odrážajú sa tu aspekty už spomínaných ekologických zásad nášho bývania, nízkoenergetické či pasívne stavby, finančných a časových úspor a iné. Môže to byť zaujímavé? No, to si píšte! Alebo – to si teda prečítajte!!!
Je mnoho aspektov ako deliť drevené stavby. Avšak nemá zmysel pitvať drevostavby odstupňované podľa energetickej náročnosti, podľa použitých materiálov, podľa striech …
Takto môžeme pokračovať, kým nám nedôjdu sily a invencie. Nie, tadiaľto cesta nevedie. Popíšeme si len základné vlastnosti a možnosti. Ostatné nám poskytne popis realizácie.
Typy drevostavieb
DREVOSTAVBY STĹPIKOVÉ: stavba sa realizuje z dvoch, troch alebo štvorstranne opracovaných trámov s prírodnou izoláciou v škárach, s prekrytím lištou. Všetko nasucho, v rohoch spoje na “rybinu”. Tento spôsob stavby má hlboké korene v histórií. Niektoré veci je zbytočné vymýšľať, keď stačí len dobre “opisovať” zručnosť a um našich predkov, cit pre materiál a začlenenie stavby do existujúcej prírody. Urobili sme z toho celú vedu nazvanú “urbanizmus”, ale je to vlastne len obyčajný cit pre región, prírodu a našu spolupatričnosť s ňou. Vydajte sa do skanzenov na Veselom Kopci (Vysočina u Hlinska) alebo v Rožnove (Beskydy) a inšpirácia je na svete. Stĺpikové stavby sú vlastne prepracovanejším variantom stavieb zrubových.
DREVOSTAVBY STĹPIKOVÉ DVOJPLÁŠŤOVÉ: stavba sa realizuje z dvoch, troch alebo štvorstranne opracovaných trámov s prírodnou izoláciou v škárach, s prekrytím lištou. Všetko nasucho, v rohoch spoje na “rybinu”. Dve zrubové steny s izolačnou výplňou medzi. Predtým sa ako izolačná výplň užívali prírodné materiály ako konope s prímesou pojiva a sódy proti horeniu a škodcom. Rovnako tak naši predkovia užívali slamené balíky a iné. Dnes sa využívajú izolácie na prírodnej báze, ale priemyselne spracované do rohoží, dosiek alebo sypkého materiálu.
DREVOSTAVBY ZRUBOVÉ: obdoba drevostavby stĺpikovej, z klád spájaných nasucho, horná kláda zapustená do vydlabaného otvoru v spodnej. Nárožie na “rybinu” alebo prepletenie s priznaným záhlavím (konce klád) trámov. Vyzerá to na riešenie ako vystrihnuté z románov Jacka Londona alebo osídľovania Divokého západu. Avšak toto riešenie sa užívalo v našich krajinách dávno pred osídlením Ameriky. Staré slovanské hradiská napr. v Mikulčiciach (jedno z centier Veľkej Moravy, 6 – 10 st.) využívala hojne tento typ stavieb. Bolo to opäť vecou vtedajších možností, materiálov na stavby a rozvoja spoločnosti. Hovoríme tu o veľkej vyspelosti, stavebných zručnostiach, úžasných na vtedajšiu dobu. Dobové rekonštrukcie hradísk ukazujú na veľkú zručnosť obyvateľov a obranné schopnosti vtedajších sídiel s využitím riečneho koryta, palisád, zrubov, zemníc (zapustené alebo polozapustené stavby), mostov. K tomu sa práve hojne využívalo zrubového spôsobu spájania komponentov stavieb.
SYSTÉM TWO BY FOUR ALEBO TWO BY SIX: drevená rámová skeletová konštrukcia s obojstranným opláštením a izoláciou. Niekedy sa vzhľadom nelíši vo výsledku od murovaného domu. Najčastejšie používaný sendvičový systém. Tohto systému sa bude týkať naše ďalšie rozprávanie.
PANELOVÉ DREVOSTAVBY: z dreveného masívu priznaného zvnútra, izolovaného zvonka.
SKELETOVÝ SYSTÉM: rámový systém s priznanými trámami.
CHATY, DOMČEKY, GARÁŽE, PRÍSTREŠKY, PERGOLY, ALTÁNKY A INÉ.
Čo je to drevostavba?
Nepredpokladám, že vysoká škola stavebná stanovila nejakú definíciu. Vzhľadom k tomu, že dnes deklarovaná pizza šunková obsahuje 11 – 13% šunky a v horšom prípade žiadnu, skúsim sa s tým nejako popasovať. Videné týmto špecifickým, rýdzo českým pohľadom, by teda drevostavba mohla byť zo všetkého, len nie z dreva. Opak je pravdou. Je to stavba, ktorá je “prevažne” konštruovaná z dreva. Percento nie je nijako stanovené, ale ak si niekto postaví drevostavbu, stráca zmysel a logiku, vytvoriť ju z iného materiálu. Zoberme to od podlahy. Čo všetko môžeme zameniť za drevo a drevené komponenty, prípadne materiály drevo obsahujúce?
PODLAHY (STROPY) – na prízemí drevostavby sa väčšinou nachádza základová doska, popr. podpivničená časť. Táto časť stavby z technických, technologických i praktických dôvodov býva betónová, popr. betónová a murovaná. Ostatné stropy možno s úspechom zameniť za drevené konštrukcie.
STENY – možno s úspechom zameniť kompletne za drevené konštrukcie, s pomocou moderných izolácií.
STRECHA – kompletné krovy, sedlová strecha, pultová strecha a podobne. Možno opäť zameniť za drevené konštrukcie, mimo krytiny, oplechovanie izoláciou a iné.
VÝPLNE OTVOROV – ako u iných stavieb možno použiť všetky dostupné materiály.
KONŠTRUKCIA SCHODÍSK – možno bez problémov riešiť pomocou drevených konštrukcií
ROZVODY A INŠTALÁCIA – opäť ako v každej inej stavbe podľa potreby a vašich finančných možností. Rozvody vody alebo elektriny nechajte na existujúcich technológiách. Je dobré v tomto kontexte využívať úsporné riešenia ako krby spojené so systémom ohrevu vykurovacej vody, zemné čerpadlá, rekuperačné jednotky, tieniacu techniku a iné. Vzhľadom k akumulačným vlastnostiam stien drevostavieb, je dobré vybaviť objekt tzv. “akumulačnou stenou”. Táto nám umožňuje doplniť rozdielnosť vo vlastnostiach prostredia a zlepší tepelnú pohodu bývania. To všetko umožní ekologický, šetrný, úsporný a nezávislý štandard objektu.
GARÁŽE, PERGOLY, ALTÁNKY A INÉ – možno bez problémov riešiť pomocou drevených konštrukcií.
To je zatiaľ v kocke hlavný obrys nášho domčeka. Inými slovami to znamená, že väčšinu nosných konštrukcií, obvodové múry, stropy, strechy, schody atď. možno riešiť z drevených konštrukcií.
Z logiky veci, drevené bude všetko, čo sa dá s úspechom za drevo zameniť, popr. s ohliadnutím do histórie to, z čoho naši predkovia tvorili konštrukcie svojich obydlí.
Ako si stojíme s časom, pán majster?
Nalejte si čistého vína hneď na začiatku. Nesporne klady prevyšujú nad zápormi, ak je možné iné riešenie, alebo estetická či ekonomická preferencia iného materiálu nazvať záporom.
Začneme od časových horizontov. Bežný čas na bývanie tohto typu je od rozhodnutia po kolaudáciu 7 mesiacov. Základné piliere sú cca 7 týždňov na projektovú dokumentáciu, cca 1 mesiac na spodnú stavbu alebo základovú dosku, 7 – 8 týždňov na prípravu výroby, 30 dní na montáž stavby vrátane inštalácií a rozvodov. Pochopiteľne od vášho rozhodnutia ísť touto cestou, je potrebné riešiť náležitosti od financovania, stavebného konania, zmluvy o dielo, až po konečnú kolaudáciu.
No a čo tie výhody?
Na stavbe odpadajú mimo spodnej stavby všetky mokré procesy, všetky pracovné postupy idú mimo vás, pretože až po finálnu montáž sa všetko odohráva v halách realizačnej firmy. Pri solídnej realizačnej firme a dodržaní harmonogramu zažijete neskutočnú koncertnú etudu, kedy po odovzdaní spodnej stavby, v deň “D” začne nevšedné predstavenie. Najazdia k vám špeciálne návesy s možnosťou prevozu až 14 metrových komponentov, ktoré ako Lego začnú zapadať na svoje miesto. V priebehu troch dní máte stavbu pod zámkom a možno pokračovať vo finalizácií všetkého, čo je potrebné. Po 30 dňoch si cinkáte kľúčami od “svojho hniezdočka” a toto je na nasťahovanie. Žiadne miešačky, žiadne preosievanie piesku, betóny, omietky, schnutie, otravné prestoje potrebné na rôzne technologické procesy. Vyzerá to ako nezmysel, avšak ak nestaviate s H-systémom a im podobným dobrákom, potom vedzte, že je to realita. Vaša stavba sa neriadi dennou dobou alebo ročným obdobím.
Ako je to možné?
Solídne firmy vám umožnia po dohovore kedykoľvek navštíviť výrobnú halu a skontrolovať stav vašej zákazky. Rovnakým spôsobom sa spracujú stropné dielce, strešné dielce vrátane prípadných väzníc a trámov. Všetko je spracované v pohľadovej kvalite (záhlavie trámov viditeľné u podkrovia, stĺpy a iné) a pochopiteľne všetko rezivo je pôvodne impregnované proti škodcom, to viditeľné neskôr aj prípadne morené alebo farbené. Vrstvy stien a ostatných konštrukcií majú rôzne zloženie v reze. S výhodou sa tu užívajú OSB dosky, sadrokartón, sadrovláknité dosky, fasádny polystyrén. Dobre realizovaná stavba so svojimi parametrami spĺňa nároky na energeticky úsporné bývanie, až po možné pasívne alebo nulové riešenie (viď článok “Pasívne bývanie”).
Predsudky, predsudky …
Veľa ľudí sa zamýšľa nad aspektmi typu: “To sú len dve drevené steny a izolácie? No áno, sú … A to keď niekto zvonku vystrelí, tak ma môže zabiť. “” Čože??? “” Že to niekto môže prestreliť. “Tento dotaz nie je fikcia, ale skutočne vypadol z úst jednej dámy. Naozaj úplne bežná situácia. Niekto vám motá okolo chalupy s puškou a … Ak vás niekto bude chcieť trafiť, tak počká, až sa zjavíte v okne alebo to tam napáli z raketometu. Každopádne je jedno, či je okolo vás stena z tehál alebo drevená konštrukcia s izoláciou. Niekto raz povedal: “Kto nechce, hľadá dôvody, kto chce, hľadá riešenie.” Táto dáma evidentne chcela bývať v nedobytnej betónovej kobke jadrovej elektrárne. Každopádne dotyčná bola slušný vzor pre docenta Chocholouška.
Z dreva, no to bude za pusu, že???
Ďalší z predsudkov riešil cenu takejto stavby. Konkrétne, že toto riešenie musí byť lacnejšie … Keď podumáme hlavou, že sme zamenili stavebný materiál za drevenú konštrukciu a inštalácie, rozvody, zariaďovacie predmety a iné, zostávajú rovnaké ako u klasickej stavby, nie je dôvod sa domnievať, že toto riešenie bude výrazne lacnejšie. Tá úspora spočíva v rýchlosti výstavby, v čistote stavby bez mokrých procesov, ekologickosť riešenia, úspora na energiách počas prevádzky, a v neposlednom rade “vôňa dreva” alebo jeho krása priznaných drevených častí skeletu a stien.
“Chlapi, pomaly dojedzte a pôjdeme, horí nám živnostenský úrad”
Ďalšie hľadisko je napr. požiarna odolnosť. Každý súdi podľa táboráku, nad ktorým si vyrábal brikety zo špekáčikov, že drevo a oheň sú problém. Paradoxne tieto stavby spĺňajú požiarne hľadiská lepšie ako napr. tehlová stavba. Norma na opustenie horiaceho domu hovorí v prospech drevostavby. V čase kedy táto ešte odoláva (a požiarnici dojedajú desiatu a chystajú sa na zásah) klasická stavba už stráca stabilitu, rúcajú sa stropy, oceľové nosníky sa preťahujú a stávajú sa neúnosnými. To len naše predsudky sa nevyrovnali s vlastnosťami materiálov, ich strate pevnosti a stability. Stále máme pred očami, že poleno horí, oceľová rúrka alebo plech nehorí, tehla nehorí …
To je „šunt“, ten dom mi vydrží sotva 300 rokov …
Naivné sú aj názory, že takýto dom nevydrží naveky. Pochopiteľne drevo je potrebné upraviť proti škodcom a potom je takmer večné. Dokladom toho sú na dedinách obdivované nádherné drevené chalupy, v skanzenoch urbanistické celky. A to v podstate po celom svete.
Rovnako tak panuje presvedčenie, že tehla je tehla. Myslíte si, že v Kanade, Amerike, vo Fínsku a skoro v celom svete naozaj nemajú tehly? Alebo využívajú regionálnych zdrojov, jednoduchosti riešenia a výsledného efektu tohto riešenia? Buďme súdni. Ekológia, prírodné materiály, recyklácia, úspora, kvalita, tradícia, krása dreva … To všetko sú tie aspekty, ktoré nám toto riešenie poskytuje. Ak je to len trochu možné, skúsme tejto vnútornej nápovede načúvať, odmena v podobe nádherného zdravého a úsporného bývania vás neminie.
