Takzvaným farmárskym trhom, ktoré sa v posledných rokoch stali veľkou módou vo väčších aj menších mestách, pomaly ale isto zvoní hrana. Prečo? Pretože Slováci sa naučili vypestovať si zeleninu sami! Skúste to tiež. K žatve úplne postačí mať balkón.
Na nádobe až tak nezáleží
Pokiaľ máte to šťastie, že vlastníte byt s balkónom na južnej strane, máte z polovice vyhrané. Teraz je potrebné zaobstarať kvalitný substrát a nádoby na pestovanie. Klasikou sú kvetináče a hrantíky, ale môžete použiť pokojne aj staré kastróly, väčšie vedrá alebo drevené debny.
Dôležité je mať v dne dierky a pod nádobou väčšiu misku, nech má kam odtekať prípadná prebytočná voda. To platí aj v prípade, že sa rozhodnete záhradníčit v plastových vreciach. Ich nevýhodou ale môže byť značná nestabilita.
Veľmi dobrým, aj keď trochu nákladnejším riešením sú samozavlažovacie nádoby, vďaka ktorým sa v pôde neustále udržiava vlhkosť. Hlina v bežných nádobách naopak vysychá a vyžaduje pravidelnú výdatnú zálievku. Stále populárny je tiež petržlenák, kameninový hrniec s vystupujúcimi otvormi po stenách. Pôvodne slúžil, ako už jeho meno napovedá, čisto na pestovanie petržlenu, ale dá sa použiť aj pre rad ďalších druhov zeleniny.
Najskôr myslieť, potom vsádzať
Hlinu, lepšie povedané substrát, na vašu balkónovú záhradku kúpte najlepšie v špecializovaných predajniach. Úplne postačí univerzálny substrát, doplnený potrebnými výživnými látkami, poprípade humusom a inými prospešnými zložkami.
Ako pre začiatočníkov pre vás bude tiež lepšie nakúpiť už vyrastené sadenice, než sa snažiť vypestovať zeleninu zo semienok. Je s nimi totiž pomerne dosť práce pri pikírovaní, čiže presádzaní drobných vzídených sadeničiek.
Ešte pred návštevou záhradníctva si však dobre rozmyslite, aké rastliny chcete na balkóne mať a koľko miesta na ne budete potrebovať. Ušetríte si neskoršie starosti s nečakane bujnou džungľou.
Čím vašu minifarmu osadiť?
Na vhodne orientovanom balkóne sa dá pestovať prakticky všetka zelenina, snáď okrem zemiakov a kukurice. K najobľúbenejším druhom patria paradajky, papriky či reďkovky, všetka listová zelenina, ale aj populárne cukety alebo tiež bylinky.
A čo ešte len sladké jahody. Balkón je ako stvorený pre tie odrody, ktoré rastú zavesené zhora. Pri správnej starostlivosti majú bohatú úrodu krásnych veľkých plodov a navyše môžu tvoriť tiež pohľadnú dekoráciu.
Fantázii pri výbere sadeníc sa medze nekladú, záleží len na vás, koľko starostlivosti ste ochotní svojmu “jedlému balkónu” venovať.
Vypestujte si napríklad:
paradajky – bohaté na vitamín C a beta karotény, obsahujú vitamíny B, E a K, vápnik, draslík, horčík alebo fosfor. Ochraňujú bunky v tele pred voľnými radikálmi a známe sú aj ich antioxidačné účinky.
papriky – sú veľkým zdrojom vitamínu C, ktorý nestrácajú ani pri tepelnej úprave. Nájdeme v nich vápnik, draslík, železo aj síru, ale tiež rastlinné bielkoviny. Papriky okrem iného pôsobia ako prevencia proti mnohým neduhom, majú vplyv na celkovú pohodu tela i duše, posilňujú krvný obeh a podporujú trávenie.
pór – má v sebe veľa vitamínu C, vitamín B1, dôležité bielkoviny i horčičné oleje. Blahodarne pôsobí na trávenie, regeneruje organizmus a dokáže znižovať hladinu cukru v krvi.
reďkovky – obsahujú veľké množstvo horčičného oleja, ktorý čistí vnútorné sliznice od plesní a baktérií. Vďaka vysokému podielu vitamínu C pomáhajú pri nachladnutí a chrípke, a pretože nemajú takmer žiadne kalórie, sú veľmi vhodnou súčasťou stravy pri chudnutí.
špenát – znižuje hladinu cholesterolu v krvi, chráni pred chorobami srdca a obehovej sústavy, posilňuje imunitný systém. Je doslova nabúchaný vitamínmi (A, C, E, K) a minerálmi (jód, železo, vápnik a ďalšie) a obsahuje tiež veľa kyseliny šťaveľovej. Čo môže byť ale problém pre ľudí trpiacich močovými a obličkovými kameňmi.
uhorky – majú v sebe množstvo vitamínu C aj komplex vitamínov skupiny B. Okrem toho tiež vápnik, sodík, horčík alebo draslík, ktorý má priaznivý vplyv na správny krvný tlak. Pre nízku kalorickú hodnotu a vysoký obsah vlákniny sú žiaducou zložkou stravy počas snahy o schudnutie. Každá žena tiež vie, že uhorky čistia pleť a sťahujú póry.
jahody – pôsobia ako afrodiziakum, majú priaznivý vplyv na tvorbu testosterónu u mužov, podporujú krvný obeh, sexuálnu žiadostivosť a telesnú výkonnosť. Jahody sú bohaté na vitamíny A, B aj C a látky, ktoré pôsobia preventívne proti nádorovým ochoreniam. Nájdeme v nich horčík, vápnik, draslík, ale tiež bór alebo kobalt.
bylinky – pažítka, kučeravý petržlen, mäta, kôpor, medovka, majorán, oregano (pamajorán), bazalka, tymián a ďalšie. Všetky sú použiteľné ako v kuchyni, tak aj pri prevencii a liečení rôznych chorôb.
Skúste záhradku “na stojáka”
Ideálne je napríklad pripevniť na staršiu zašlú stenu látkovú mriežku a po nej nechať rásť popínavý hrach alebo fazuľu. Každoročným hitom posledných sezón sú aj paradajky, rastúce zo zaveseného deravého valca. Šikovný domáci kutil určite na nejaké riešenie príde, a ak žiadneho takého vo svojom okolí nemáte, je na trhu k dostaniu dostatok najrôznejších vertikálnych systémov.
Záhon na stojato si môžete tiež ľahko urobiť z drevenej palety. Jej vnútorné steny vyložíte geotextíliou, na dno položíte igelit alebo inú nepriepustnú vrstvu, vzniknutý priestor vyplníte substrátom a malá záhradka je pripravená.
Paletu je nutné nechať v prvých dňoch ležať na plocho. V medzerách medzi drevom urobte do textílie diery ako vrecká, do tých nasaďte sadenice a až až zakorenia, môžete záhon postaviť zvisle a využiť aj jeho hornú časť. Tento spôsob pestovania je vhodný najmä pre kvety, ale úspešne v ňom vyrastie aj zelenina.
Aby som to úplne nepohnojil
Pretože rastliny pestované v nádobách, či už klasicky alebo zvisle, nemajú taký priestor pre korene ako v záhonoch, je potrebné im dodávať potrebnú výživu. Nevyhnutnú zálievku vodou, ktorú vykonávame najlepšie zvečera po západe slnka a v horúcich letných dňoch aj ráno, preto musíme sem tam doplniť vhodným hnojivom.
Ak si nechcete úrodu pokaziť ešte pred zberom, zabudnite na chémiu. Priemyselné prípravky nechutia ani rastlinám, ani ľudskému organizmu a vy predsa chcete, aby vaše výpestky boli zdravé a dobré.
Môžete vyskúšať napríklad hnojenie takzvanú zmiešaninu, čo je výluh zo zvyškov iných rastlín bohatý na všetky dôležité živiny. Záhradkári najčastejšie používajú žihľavu, ktorú nasekajú, zalejú vodou, nechajú 3 – 4 týždne vykvasiť, scediť a výluhom (pred použitím ešte zriedeným) zalievajú. Je ale potrebné počítať s tým, že pri kvasení vzniká pomerne nepríjemný zápach.
Vôbec najlepším hnojením nielen do malých balkónových záhradiek je vyzretý kompost. Ten sa dá v predajniach so záhradkárskymi potrebami bez problémov zohnať balený, ale pomerne jednoducho si ho pripravíte aj sami.
Stačí upravená debna s otvormi a usilovná práca rodinky dážďoviek hnojných, ktoré vedia premeniť rastlinné zvyšky z vašej domácnosti v tú najkvalitnejšiu výživu. Ale o tom až niekedy nabudúce, pretože kompostovanie, a obzvlášť to mestské, si rozhodne zaslúži samostatný článok.
Ak vám ešte na balkóne zostalo nejaké miesto, kúpte si tam nejaký pekný záhradný nábytok a relaxujte pri pohľade na rastúcu zeleninu. Prajeme vám, aby sa zber podaril a mohli ste sa svojimi výpestkami chváliť všetkým priateľom a známym.
