Plánujete rekonštrukciu svojho rodinného domu? Alebo snáď uvažujete o kúpe nového? Potom sa Vám oplatí myslieť do budúcnosti a dopriať mu ďalší “obal” – zateplenie.
V dnešnej dobe sa u novostavieb považuje takmer za automatické, že majú vonkajší plášť domu vybavený tepelno-izolačným materiálom, ktorý zvyšuje komfort na bývanie. Ak dom kupujete na kľúč, zistite si vopred, akými tepelno-izolačnými materiálmi je zateplený. Ak riešite stavbu sami, porozhliadnite sa, čo všetko trh ponúka, aby ste si dokázali správne vybrať. V mnohých prípadoch bude treba uvažovať o zateplení vonkajšieho plášťa budovy a samozrejme aj strechy, podláh, okien… Ak sa chystáte na rekonštrukciu staršej stavby, bez vonkajšieho zateplenia sa už dnes nezaobídete.
Aké to má výhody
Teplo z domu “uniká” prestupom stenami, strechou, podlahou, oknami a napríklad vzduchom pri vetraní. Najprv Vás určite napadne, že dobre vykonané zateplenie, Vám zníži platby za energie – spotrebujete jej menej. Čo v súčasnej dobe, kedy sa ekonómie a ekológie skloňujú vo všetkých pádoch, bude viac než žiaduca.
Zateplenie však ponúka aj ďalšie výhody. Znižuje vplyv tepelných mostov a väzieb. Sú to miesta, ktorými teplo ľahšie uniká z domu (dochádza k zvýšenému tepelnému toku). Typickým príkladom sú okenné preklady, napojenie základov – stena, alebo krokvy v šikmej streche. Externé zateplenie chráni použitý stavebný materiál, ktorý nie je toľko vystavený pôsobeniu vonkajších vplyvov a tým sa predlžuje jeho životnosť. Nemali by sme zabudnúť nato, že keď prestaneme kúriť vo vyhriatej miestnosti, pomalšie uniká teplo z miestnosti a zároveň zateplenie do určitej miery ochraňuje dom proti vonkajšiemu hluku. A niektoré materiály (napríklad minerálna vata) sú navyše nehorľavé.
Výber systému
Kým tepelnoizolačných (ďalej len TI) materiálov je celá rada a druhov, to pri vykonávaní vonkajšieho zateplenia je už menej. Vlastne sa bežne používajú len dva: vonkajší kontaktný zatepľovací systém (ďalej len: kontaktné) a systém s predsadením (vetranou) fasádou. Ako prvé menované je v celkovom súčte lacnejšie a menej prácne, preto sa častejšie využíva. Spočíva v tom, že sa na obvodové steny pripevňuje zatepľovací materiál, spravidla v tvare dosiek. Ako? To závisí na samotnom stave obvodovej steny, výške a tiež polohe budovy. Najčastejšie sa používa lepenie cementovým prípravkom a súčasne prichytenie hmoždinkami s plastovým alebo oceľovým tŕňom. Prilepené dosky by nemuseli zostať na svojom mieste, pretože na nich pôsobí nielen ich váha, ale aj efekt vetra. Na dosky sa nanesie základná vrstva stierkovej hmoty, ktorá sa vystuží sieťovinou (výstužná vrstva). Táto vrstva sa po zatvrdnutí napenetruje a kontaktný systém sa zakončuje buď novou omietkou, alebo obkladom.
Vyberajte z viacerých možností. Napríklad omietky môžu byť silikónové, silikátové, minerálne a iné, vrátane najrôznejších úprav – napríklad ľahko umývateľné. Čo je dobré vedieť? Každý zatepľovací systém, teda aj kontaktné sa vyhotovuje ako celok (od lepidla cez izolant, pripevnenie, až po omietku), len tak Vám môže dodávateľ , dať záruku. Vám by potom mal na požiadanie preukázať, že je oprávnený tento systém vykonávať a inštalovať (vyžiadajte si kópiu certifikátu). A kde sa môže kontaktný systém použiť? Pri novostavbách, aj pri rekonštrukciách domu.
Zatepľovanie s predsadenou (prevetrávanou) fasádou
Druhé riešenie, ako izolovať vonkajšie steny domu je o niečo zložitejšie. Spotrebuje pri nej viac materiálu a tým nemyslíme len samotnú izoláciu ale v dôsledku je aj finančne náročnejšia. Spočíva v tom, že sa na steny rovnako ako v predchádzajúcom prípade pripevňuje TI materiál a potom sa ponechá vzduchová medzera . Vzniká prevetrávaná dutina o šírke niekoľko centimetrov a nasleduje nosná konštrukcia. Napríklad drevený alebo kovový rošt, na ktorý sa prikotví predsadený plášť. Väčšinou sa jedná o obklad z akéhokoľvek materiálu. Použiť je možné drevo, plech, cementovláknité dosky, imitáciu tehál, plast, ale tiež je možné tento predsadený plášť urobiť ako murovaný. Dôležité však je, že v dolnej časti musia zostať vetracie otvory a v hornej u strechy odvetrávanie, aby vzduch mohol voľne prúdiť a prípadná vlhkosť nezostávala vo vnútri vzduchovej dutiny. Na zvolený obkladový materiál myslite včas. Práve podľa hmotnosti vonkajšej fasády treba vhodne vybrať nosnú konštrukciu.
Ako tepelný izolant sa u prevetrávaných fasád používa spravidla vláknitá izolácia. Nevýhodou tohto systému je okrem vyššej ceny aj fakt, že kotvenie vonkajšieho plášťa prechádza tepelnou izoláciou, kde sa tvoria tepelné mosty, ktoré do istej miery zhoršujú TI vlastnosti zateplenia. A výhody? V prvom rade ide o priepustnosť vodných pár. Napríklad o možnosť demontáže a opätovného použitia a hlavne prípadné opravy sú ľahšie.
Tepelno-izolačné omietky
Pre úplnosť si ešte pripomeňme, že ak sa nedá dom zatepliť zvonku, napríklad pri historický chráneného objektu, určite riešenie ponúkajú špeciálne odľahčené omietky, ktoré v porovnaní s tými bežnými prepúšťajú menej tepla. Nanášajú sa v niekoľkých vrstvách do maximálne 5 cm hrúbky, čo je už ich mínusom – v porovnaní s TI doskami, ktoré sa pohybujú v dvoj a viacnásobných hrúbkach. Parametre muriva sa tým samozrejme vylepšujú. Najmä sa zvyšuje jeho vnútorná povrchová teplota, ale nikdy stopercentne nenahradí štandardné zateplenie, ktoré izoluje približne štyrikrát lepšie ako termoomietky. Ak si teda hovoríte, že práve nimi by ste mohli ušetriť, máte pravdu len v prípade obstarávacích nákladov. Podľa EkoWATT, Centra pre obnoviteľné zdroje a úspory energie, za klasické zateplenie, zaplatíte zhruba dvakrát viac než za tieto špeciálne omietky, avšak jeho TI efekt je 10x väčší.
Ďalšou možnosťou zateplenia u rekonštruovaných domov poskytuje interiér. Ak by to z technických dôvodov bolo možné, museli by ste vyriešiť kompromis medzi požiadavkou na úsporu tepla a veľkosťou obytného priestoru. Stačí si len pripomenúť, že bežne sa používa TI materiál s hrúbkou 15 až 20 centimetrov. Tak si predstavte o koľko by sa zmenšilo Vaše súkromné územie. Navyše vnútorným zateplením stratíte akumulačné schopnosti muriva a tiež sa nedá vylúčiť riziko jeho premŕzania, kondenzácie vlhkosti v stenách domu a iné nepríjemnosti.
Polystyrén alebo vata?
Z mnohých materiálov na trhu sa u kontaktných zatepľovacích systémov najčastejšie používajú penové, čiže expandovaný polystyrén (EPS), ktorého TI parametre sú porovnateľné s minerálnou vatou. Vylepšiť TI vlastnosti tohto polystyrénu, respektíve znížiť jeho tepelnú vodivosť, je možné napríklad pridaním grafitu, čo je na pohľad ľahko poznateľné. Miesto bielych penových dosiek sa na dom pripevňujú dosky šedivé. Druhým najčastejšie používaným materiálom je minerálna vata (vlna), ktorá je v porovnaní s penovým polystyrenénem drahšia, zato však sľubuje napríklad nehorľavosť alebo lepšiu difúznu priepustnosť (ľahšie jej preniká vodná para). Faktor difúzneho odporu, ktorým sa vyjadruje schopnosť materiálu prepúšťať vodnú paru v porovnaní so vzduchom, má expandovaný polystyrén cca 20 až 100, minerálna vata obvykle len cca 1 až 5. Čo je dobré vedieť? Minerálna vata sa aplikuje ako u kontaktnej, tak u predsadenej fasády. Čo penový polystyrén sa prevažne využíva u kontaktného systému. U vetraného systému sa EPS zvyčajne nepoužíva.
Z mnohých ďalších materiálov pre vonkajšie zateplenie fasády je napríklad extrudovaný polystyrén, ktorý je pre svoju uzavretú štruktúru vhodný do vlhkého prostredia – napríklad okolo sokla, teda pod úroveň terénu a zhruba pol metra nad ňou. Pre zateplenie sa dajú využiť aj drevité vlákna, konope, ovčia vlna, slama, korok a ďalšie. Väčšina z nich je však drahšia a preto sa používajú menej. Iné sa zase skôr hodia pre prírodne ekologické stavby.
Pozor na vlhkosť
Po malej exkurzii zatepľovacími systémami a materiálmi sa teraz zastavme u vlhkosti. Pravidlo číslo jedna totiž znie, že zatepľovať by sa malo výhradne suché murivo. Napríklad u sto rokov starého domu, u ktorého zatiaľ neprebehla zásadná rekonštrukcia, je pravdepodobné, že nie je vybavený hydroizoláciou. Steny môžu byť vlhké vďaka tomu, že sa voda tiahne murivom od podlahy vyššie. U nezateplených stien sa vlhkosť odvetráva smerom do interiéru, tak i smerom do exteriéru. Ak by došlo k zatepleniu kontaktným systémom s vysokým difúznym odporom, vlhkosť by už nemohla unikať von. Hromadila by sa v stene a následne by sa prejavovala vo zvýšenej miere vnútri domu. Preto je potrebné najskôr odstrániť príčiny vlhkosti. V tomto prípade môžeme voliť napríklad podrezanie múrov a vloženie hydroizolácie. Je to prácne a drahé, ale inak to nejde. Potom musíte samozrejme nejaký čas počkať, než pristúpite k samotnému zatepleniu. Hovoríte si, že aj keď bývate v staršom rodinnom domčeku a doteraz ste nemuseli riešiť problém s vlhkosťou, toto nie je Vaša starosť? Bohužiaľ sa však môže stať aj to, že steny sa pred zateplením javili suché a po zateplení vonkajšieho obvodu domu, sa začnú tvoriť vlhké “mapy”.
Čo robiť, ak sa nedá problém s vlhkosťou muriva odstrániť? Poraďte sa s odborníkom. V niektorých prípadoch je možné použiť minerálnu alebo sklenú vatu s nízkym difúznym odporom. Samozrejme, patria tam aj ďalšie komponenty, ako lepidlá, omietky… Ktoré musia sľubovať rovnaké parametre. Všeobecne je pre rekonštrukciu domov, kde môže vzniknúť problém s vlhkosťou, vhodnejšie dať prednosť prevetrávanej fasáde s využitím minerálnej vaty. Práve z hľadiska nízkeho odporu pre difúziu vodných pár.
Všeobecne platí pravidlo: aby nedochádzalo ku kondenzácii vodných pár v stenách objektu, je ideálne v interiéri voliť čo najmenej priepustný materiál (dobrým príkladom sú obklady v kúpeľni – dlaždičkami alebo parozábrana v streche). Zdá sa Vám to zložité? Čo je pre Vašu stavbu najvhodnejšie? Určite to neriešte sami, ale poraďte sa s projektantom alebo energetickým audítorom. Určite sa oplatí, keď si pred zateplením necháte spočítať energetický audit. Tento audit skúma a zároveň Vám predbežne navrhne, aký zatepľovací systém je potrebný pre Váš dom. Tiež skúma riziko kondenzácie vlhkosti v konštrukcii, aby nedochádzalo k následným poruchám, či úplnej degradácii konštrukcie vplyvom hromadenia vlhkosti.
Nekvalitne odvedená práca
Samotný návrh zateplenia je dobré zveriť do rúk odborníkov. Každá stavba je trochu odlišná a čo sa osvedčilo susedovi, nemusí platiť pre Váš dom. Napríklad zle vykonané vnútorné zateplenie, môže ohroziť funkciu domu (deštrukcie múrov premŕzaním) i zdravie jeho obyvateľov (prerastaniu plesní). Pri vonkajšom zatepľovaní je tiež najväčším problémom nekvalitne odvedená práca, čo treba neskôr môže viesť k praskaniu omietky. Oplatí sa nič nepodceňovať a dôsledne izolovať celé vonkajšie plochy, vrátane pruhu muriva nad terénom. Pred realizáciou zatepľovania Vám doporučujeme si prejsť rôzne stavebné firmy, ktoré sa tomuto venujú. Určite si pozrite stavby, na ktorých daná firma pracovala. Neje na škodu sa popýtať majiteľov domov, čí sú spokojný s ich prácou a prevedením. Poprípade sa popýtať, čí po rokoch zateplenia nedošlo k nejakým chybám a reklamáciám. Takto strávený čas je skvelou investíciou do budúcej tepelnej pohody.
Čo treba ešte vedieť? Ako vybrať optimálnu hrúbku samotnej izolácie. Základné parametre nastavuje norma STN 73 0540 Tepelná ochrana budov – Časť 2: Požiadavky, ktoré doznali zmien k 1. 11. 2001 a sprísňujú do tej doby platné pravidlá najmä na obvodové steny a okenné konštrukcie. Veľa závisí aj od toho, z akého materiálu je obvodová stena postavená, či ide napríklad o tehly plné, alebo dutinové a tak ďalej. Pre Vás je zásadne vedieť, že sa musí dodržať daný súčiniteľ prestupu tepla (čo je zjednodušene povedané, prevrátená hodnota tepelného odporu), ktorý sa označuje písmenom U a charakterizuje TI schopnosť konštrukcie. Čím je jeho hodnota nižšia, tým lepšie konštrukcia izoluje. Napríklad u ťažkých obvodových stien bola požiadavka U ≤ 0,38 W / (m2.K), čo pre klasickú stenu z plných tehál hrúbky 450 mm, predstavovalo zateplenie minimálne 800 mm izolácie. Dnes je maximálna hranica U ≤ 0,30 W / (m2. K) a minimálna hrúbka izolácie sa pre takú stenu zdvihla na 120 mm. V praxi sa však väčšinou volia ešte silnejšie izolácie.
Z pohľadu tejto normy je jedno, či potrebné hodnoty súčiniteľa prestupu tepla dodržíte tým, že zvolíte menšiu hrúbku muriva a pridáte vonkajšie zateplenie, alebo sa spoľahnete výhradne na stavebný materiál s vylepšenými tepelno- technickými vlastnosťami. Výhodou zateplenia je však aj to, že sa ním dajú prekryť rôzne nedokonalosti. Napríklad preklad nad oknom a tým obmedzíte vznik tepelných mostov. Skrátka hoci obvodová stena má určité nedostatky, použitím vonkajšieho zateplenia ich môžete skryť a tak vlastne odstrániť.
Chcete modelový príklad?
Uvažujme napríklad o staršom rodinnom domčeku o podlahovej ploche cca 140 m2, ktorý je postavený z plných tehál hrúbky 450 mm. V dome sú už vymenené okná a bude sa zatepľovať kontaktným systém s expandovaným polystyrénom o hrúbke 160 mm. Ak by ste v takom domčeku kúrili elektrinou, návratnosť investície je do zateplenia cca 5 rokov. Oproti tomu, ak by bol domček vykurovaný zemným plynom, ktorý je lacnejší ako elektrina, návratnosť by sa pohybovala okolo cca 10 rokov.
Ako je vidieť, optimálna hrúbka je pre každý dom iná, závisí nielen od materiálu stien, ale aj na nákladoch vykurovania a Vašich prioritách. Pri životnosti zateplenia cca 40 rokov je potrebné myslieť na rast cien energií nielen s výhľadom na rok – dva dopredu, ale po celé obdobie funkčného zateplenia. Veď komu by sa chcelo za päť – desať rokov zateplenie opakovať len preto, že nezvolil dostatočne silnú vrstvu izolantu. Dnes je bežne používaná hrúbka izolantu cca 15 až 20 cm. Pri rekonštrukciách určite budete premýšľať, ako vyriešiť súčasné okná, aby v tak silnej vrstve izolantu opticky nezapadla. Zvažujete spoločne so zateplením ich výmenu? Potom je výhodné okná osadiť na vonkajšie líce pôvodnej steny. A aby ste najmä u menších okien predišli zníženiu množstva svetla v miestnosti v dôsledku zateplenia, ponúka sa ich ostenie skosiť alebo zaobliť.
Pekne od podlahy
Oddýchli ste si, že aspoň po teoretickej stránke máme hotovo? Ešte počkajte, okrem obvodového zateplenia sa musí riešiť izolovanie podláh a strechy. U novostavieb sa na to myslí dopredu, u starších domov je potrebné vyjsť z reality. Centrum pre obnoviteľné zdroje a úspory energie EkoWATT odporúča nasledovné: keď sú obytné miestnosti podpivničené, môžete zatepliť ich podlahy pripevnením izolantu na strop suterénu. Ak máte klenuté stropy, je možné nahradiť existujúci násyp klenby tepelno-izolačným násypom. Horšie je to však pri domoch, ktoré stoja priamo na teréne. Bez väčšieho zásahu do interiéru by sa izolácia podláh nedala urobiť. Len si to sami predstavte: aby nedošlo k zvýšeniu podlahy, bolo by ideálne “vybrať” ju do hĺbky, zaizolovať a znovu realizovať novú podlahu. Čo samozrejme nie je vždy možné. Iné riešenie ponúka zvýšiť izoláciu samotnej podlahovej plochy, ale je to prácne a ešte musíte dodržať vo všetkých priestoroch novú výšku podlahy, vrátane prahov. Nezabúdajte nato, že sa tým zníži výška priestorov v rodinnom dome. Ak však uvažujete o podlahovom vykurovaní, bez izolácie by to naozaj nešlo.
A čo strecha?
Ak má dom nevykurovaný povál, môžeme pomerne ľahko položiť izoláciu na strop medzi trámami. Ak chcete mať povál, po ktorom sa chceme dobre pohybovať, je nutné prekryť izoláciu doskami. Toto opatrenie patrí k najlacnejším a tiež najefektívnejším. Výhodou je aj to, že ak sa v budúcnosti rozhodnete dom zvýšiť o poschodie, alebo plánujete povál premeniť na podkrovné obytné priestory, dá sa izolácia odstrániť a použiť inde. Určite myslite na zateplenie samotnej strechy. Pri novostavbách sa najčastejšie používa minerálna vata. Pri rekonštrukciách je najlepšia fúkaná izolácia, vďaka ktorej je zásah minimálny. Fúkaná izolácia sa všeobecne používa na vyplnenie (a teda aj zateplenie) dutín v stavebných konštrukciách. Typickým príkladom je nafúkanie tepelnej izolácie medzi existujúce stropné trámy . Výhoda? Takto sa dá vyplniť aj ťažko prístupné priestory, pretože TI materiál sa dopravuje hadicou. Nie je teda nutné rozoberať napríklad celý záklop stropu, ale stačí urobiť niekoľko otvorov. Fúkaná izolácia je obvykle vyrobená z materiálu na báze celulózy, alebo sa jedná o minerálne vlákna. Do izolácie nesmie prenikať vietor ani vlhko, inak by sa jej vlastnosti znižovali až znehodnocovali. Najlepšie riešenie? Vykonávať uvažované rekonštrukcie naraz. Teda pokladať tepelnú izoláciu a súčasne premeniť povál na obytný priestor. Tepelná izolácia, hydroizolácia a parozábrana musí umožniť pôvodnej konštrukcie krovu “dýchať”, nesmie trvale vlhnúť. Rovnako je potrebné zabezpečiť, aby sa voda, ktorá sa do konštrukcie dostane (zatekaním zvonku alebo kondenzáciou vlhkosti pri prenikaní vzduchu z interiéru), mohla zase bez problémov odpariť.
Prístup k zatepľovania striech sa líši podľa toho, koľko má plášťov. U jednoplášťovej sa TI materiál spravidla aplikuje pod strešnú krytinu. Alebo je možné použiť takzvaný systém obrátenej strechy: pôvodná krytina je opravená (prípadne nahradená novou), nasleduje tepelná izolácia, separačná geotextília a vrstva kamienkov. Ak strecha znesie väčšiu váhu, je možné uvažovať o “záhradke” (zelené streche), kedy sa tepelná izolácia prekryje zeminou a osádzajú sa suchomilnými rastlinami. U dvojplášťovej strechy s prevetrávanou vzduchovou medzerou sa izolácia vkladá pod túto medzeru (nasleduje strešný plášť a krytina). Možností je samozrejme oveľa viac, môžete napríklad jednoplášťovú strechu zmeniť v dvojplášťovú, ale aj naopak. Aj v tomto prípade najprv dvakrát merajte, než sa pustíte do realizácie – detailný prieskum existujúcej konštrukcie a návrh správneho riešenia si žiada pomoc odborníkov.
Súčasné moderné stavebné materiály sa vyľahčujú, aby sa zvýšili tepelnoizolačné vlastnosti.
