Chystáte sa na nákup novej kuchynskej linky, ale neviete si rady s výberom? Najprv všetko dôkladne zmerajte a rozmyslite si, koľko úložného priestoru potrebujete a kde bude ktorá funkčná zóna. Potom už stačí vybrať správne materiály a zvoliť dizajn. Vybrať vzhľad novej kuchyne nie je tak zložité. Voľte podľa štýlu a farieb ostatných miestností v byte. Ak si nie ste výberom istí, pomôžu vám odborníci v kuchynskom štúdiu. Podľa čoho si ale zvoliť materiály?
Korpusy skriniek
Pri korpusoch skriniek je to jednoduché. Väčšinou sú totiž z lamina, prípadne z masívu. Menej poctiví výrobcovia dokončujú bočné plochy korpusov papierovú hranou. Tí, ktorým záleží na kvalite, používajú odolnejšie ABS hrany. Kvalitné kuchyne sú vyrobené z lamina hrúbky 18 mm, tie lacnejšie z dosiek s hrúbkou 16 mm i menej.
Na hrúbku lamina si dajte pozor hlavne pri policiach, na ktoré plánujete ukladať ťažšie riady. Dosky s hrúbkou 16 mm a menej sa oveľa ľahšie pod daným zaťažením prehnú. Výnimočne narazíte na kuchynskú linku, kde sú skrinky vymurované alebo vybetónované. Tie už si ale väčšinou tvoria sami nadšení majstrovia. Oveľa ťažšie je vybrať správny materiál na výrobu dvierok i čiel zásuviek a pracovnej dosky.
Lamino a MDF
Kuchynské dvierka z lamina sú spravidla najlacnejšie možností. Ich výhodou je široká škála dekórov a farieb. Z hľadiska kvality je dôležité prevedenie bočných plôch (hrán). Tie najobyčajnejšie sú oblepené dekoračným papierom v dezéne dvierok, tie kvalitnejšie ABS hranou.
Životnosť hrany záleží predovšetkým na použitom lepidle. Vysokú tepelnú odolnosť majú napríklad polyuretánové tavné lepidlá (PUR). Etylenvinylacetátovému lepidlu (EVA) sa radšej vyhnite, pretože má nízku odolnosť proti teplote aj malú vodeodolnosť.
Dvierka z lacného lamina môžu vyzerať lacno, drahšie lamino s dekórom dreva už od masívu rozoznáte len sťažka.
Keďže typ použitého lepidla na prvý pohľad nespoznáte, musíte sa spoľahnúť na informácie od výrobcu. Lepidlo je náchylné hlavne na vlhkosť a teplo. Môže sa vám tak stať napríklad to, že vám napučí spodnú časť dvierok nad sporákom, ak nebudete používať odsávač pár. Nevýhodou lamina je aj to, že do jeho plochy nemožno frézovať žiadny reliéf, takže zoženiete len ploché dvierka.
Fóliované dvierka z MDF sú zlatou strednou cestou, čo sa ceny aj kvality týka. Bývajú obalené fóliou, ktorá chráni aj ich bočné plochy, takže ich nemusíte dodatočne olepovať. Odpadá tak nebezpečenstvo odlepujúcich sa hrany. Fólia je väčšinou z PVC. Do plochy i hrán MDF môžete oproti laminu frézovať rôzne reliéfy a profily.
V obchodoch nájdete dvierka v širokej škále farieb a dekórov. Farebné fólie sa dajú aj lakovať. Výsledný efekt potom pripomína klasicky lakované dvierka, avšak za nižšiu cenu. MDF dvierka obalené fóliou sú praktické, trvanlivé a majú väčšiu odolnosť voči vode. Na umytie dvierok vám stačí handrička a bežný saponát.
Lakované dvierka
Lakované dvierka sú väčšinou vyrobené z MDF dosiek. Na tie sa nanáša v niekoľkých vrstvách pigmentový lak. Moderné sú dvierka vo vysokom lesku, objednať si však môžete aj matné prevedenie. Lakované dvierka sú vždy v pigmente, nikdy ich nenájdete v dekóre dreva (ak sa teda nejedná o lakované masívne dvierka). Pretože sa jedná o hladký a neporézny materiál, ľahko sa čistí. Dvierka stačí utrieť vlhkou handričkou so saponátom.
Lak býva náchylnejší na poškriabanie. Hlavne pri vysokom lesku sú škrabance a ryhy veľmi vidieť.
Stále obľúbenejšie sú dvierka lakované akrylátovým lakom. Majú ideálny povrch, stálofarebnosť a vyrába sa vo vysokom lesku. Jedná sa o drevotrieskové dosky, ktoré sú z jednej alebo oboch strán dokončené akrylátovou vrstvou laku a doplnené ABS hranami (možnosť 3D hrán). Dvierka potom majú vysokú odolnosť proti vlhkosti a účinkom UV žiarenia i mechanickú odolnosť. Ak ich napriek tomu poškriabete, ľahko ich opravíte pomocou opravnej sady. Na dvierka môžete aplikovať ľubovoľný grafický motív.
Dvierka z masívu alebo s dyhou
V kuchyni sa prudko menia teploty a je tu zvýšená vlhkosť. Drevo na tieto zmeny reaguje zo všetkých materiálov najviac. Kuchyne z masívu sú síce pekné, ale pomerne drahé a stoja za zváženie, či sú vhodné. Výrobcovia používajú skôr dyhované dvierka z MDF dosiek. Kuchyňa je tak na dotyk i pohľad drevená, ale pritom je z tvarovo trvalejšieho materiálu. Oblé rohy a hrany potom rieši drevenými náglejkmi alebo tvarovanou ABS hranou.
Na dyhované dosky nanáša kvalitný lak, často opäť vo vysokom lesku. V takom prípade už môžete mať na pohľad i dotyk pocit, že sú dvierka “plastové”. Údržba dyhovaných dvierok je zložitejšia. Mali by ste používať rôzne leštidla a vosky ako na klasický drevený nábytok. Dyhy sú farebne nestále, náchylné na mechanické poškodenie a majú malú odolnosť voči vode. Výberom správneho laku však výrobcovia tieto nevýhody čiastočne eliminujú.
Nosným materiálom dyhy môžu byť okrem MDF aj drevotriesky, škárovky či preglejky. Na hrany dyhovaných dosiek potom výrobcovia používajú dyhovú pásku alebo lakované drevené náglejky. Na výrobu dvierok z masívu používajú lepené škárovky. Vďaka správnemu lepeniu sú tvarovo stále a dobre odolávajú kuchynskému prostrediu. Okrem sparoviek je možné použiť biodosky (trojvrstvový lepený materiál).
Sklo, kov, kameň
Tieto materiály používajú výrobcovia len výnimočne, pretože sú pomerne drahé a pri plánovaní nie je veľa variantov, ako kuchyňu zostaviť. Plechové dvierka v pigmentovom laku mali ľudia radi v skorších dobách, dnes ich už veľmi nepoužívajú. Kto má doma starú plechovú kuchynskú linku, tak ju radšej vymení za modernejšiu z iných materiálov.
Pri nereze počítajte s tým, že sa na ňom ľahko tvoria mastné odtlačky, ktorých vyleštenie vám zaberie veľa času. Sklo si ľudia objednávajú skôr ako výplň dvierok. Môžete si vybrať číre, polopriesvitné či nepriehľadné sklo s rôznymi grafickými motívmi i bez nich.
Z akého materiálu máte vyrobenú kuchynskú linku? Podeľte sa o skúsenosti s daným materiálom s ostatnými čitateľmi.
