Význam predprojektovej prípravy stavby

Podľa požiadaviek stavebníka, podmienok stavebného pozemku a územia, kde sa pozemok nachádza, projektant vypracuje architektonicko-stavebnú štúdiu. Robí sa to tak, že stavebník oboznámi projektanta so svojimi predstavami o budúcej stavbe – pri rodinnom dome je dôležitý počet a charakter izieb, hygienické priestory, priestory na voľný čas, dispozičné usporiadanie, počet podlaží, či má dom mať suterén, aký má byť tvar strechy, kde má byť umiestnený vstup a garáž.

Dôležitá je i väzba na pozemok, resp. záhradu, požiadavky na technické vybavenie domu (už pri tejto príprave musí projektant vedieť, či má byť v dome napríklad centrálny vysávač a klimatizácia). Projektant podľa týchto údajov a na základe ďalších informácií spracuje a predloží architektonicko-stavebnú štúdiu s jasným riešením budúcej dispozície domu, jeho základných rozmerov, tvaru pôdorysu a stavby ako celku. V plošnej analýze stavby vyčísli zastavanú, úžitkovú a obytnú plochu stavby. Už v tomto stupni projektovej dokumentácie možno predbežne určiť predpokladané hrubé náklady stavby.

Po prípravnej fáze projektant pripraví projekt pre územné rozhodnutie, ktorý slúži ako podklad pre získanie územného rozhodnutia a prikladá sa k žiadosti o jeho vydanie. V projekte pre územné rozhodnutie sa definuje účel stavby, jej dispozičné a tvarové riešenie i súvisiace požiadavky na správcov inžinierskych sietí, pričom vychádza zo scvhálenej územno-plánovacej dokumentácie, z požiadaviek investora a iných subjektov, ktorých sa plánovaná stavba bude týkať. Súčasťou projektu je výkresová časť a textová časť.

Pre stavbu rodinného domu stavebný zákon dovoľuje zlúčiť územné konanie (výsledkom je vydanie územného rozhodnutia pre umiestnenie stavby) a stavebné konanie (výsledkom je vydanie stavebného povolenia) do jedného administratívneho úkonu. Ak začneme rekonštruovať dom alebo byt bez povolenia alebo ohlásenia, nemusí sa nát to vyplatiť. Ten, kto staval načierno, môže dostať pokutu až 10 tisíc korún.

Výmena okien, vane, alebo položenie novej podlahy v byte sa považujú za tzv. udržiavacie práce, ktoré netreba ohlasovať a ani žiadať povolenie stavebného úradu. Spravidla to bývajú aj menšie fasády, opravy vnútorných omietok či obklady stien a podláh. Úradné povoľovanie nepotrebujeme ani na opravu strechy, výmenu či opravu odkvapov a komínov. Ak ideme robiť malé stavebné úpravy, pri ktorých sa nezmení funkcia stavby a ide o úpravu, zmenu či posunutie nenosnej časti, čiže sa nezasahuje do statiky stavby, stačí podať ohlásenie.

Ohlásenie je bezplatné a podáva sa na miestnom úrade. Skolaudovaná stavba musí slúžiť na tie účely, na ktoré bola skolaudovaná. Ak sa jej účel mení, musí zmenu potvrdiť príslušný stavebný úrad. V tomto prípade je kompetentným úradom okresný úrad, odbor životného prostredia. Stavebné povolenie potrebujeme na stavbu rodinného domu, jeho nadstavbu, či prístavbu. V obytných domoch toto povolenie potrebujeme najmä vtedy, ak sme sa rozhodli odstrániť niektorú z nosných priečok. Tu je tiež nevyhnutné vyjadrenie statika.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.